So záujmom sledujem debatu o budúcnosti univerzít. Na verejnosť prenikla správa, že za dvetisíc eur sa dalo kúpiť prijatie na právo. Stačilo podpísať zdrap papiera, zo dvadsaťkrát v sobotu navštíviť stodolu uprostred poľa a z človeka sa stal JUDr. Prečo sa také lákavé ponuky dohadujú potajme? Dávno som mohol byť právnikom a navyše mám rád víkendové pobyty na vidieku.

Prudko by stúpla moja šanca dostať sa na prokuratúru, čím by som zabezpečil pracovné miesto pre seba aj pre svojho syna. Ako chceme v tomto štáte inak vytvárať dlhodobú zamestnanosť?

Som iba Mgr., čo zďaleka nie je ono. Predstavte si napríklad Mgr. Robert Fico. To vyzerá vrcholne humanitne a nedôveryhodne. Ale JUDr. Fico – to človek môže stvárať hocičo a všetko mu prejde.

Oceňujem, že dnes už študenti nemusia čítať knihy. Žurnalista sa mi zveril, že päť rokov čakal, kedy ho pedagógovia začnú nútiť do knižiek, ale nič. Kde-tu článoček alebo krátka štúdia, ale mladých neradno preťažovať. Facebook, Twitter, YouTube – kto má popri závažných veciach čas na malicherné odborné publikácie?

Na pokútnej katedre anglistiky mi študenti prezradili, že úspešne odpromovali bez jediného prečítaného románu.

Počas štúdia svetovej literatúry som obdivoval vynachádzavosť niektorých spolužiačok. Jedna pedagógovi vysvetlila, že sa nedostala k Balzacovi, pretože na stanici v Kysaku nefungovali výhybky. Sotva si viem predstaviť presvedčivejší argument na neprečítanie Šagrénovej kože.

Keď som semester na americkej univerzite navštevoval kurz o Virginii Woolfovej a dostali sme úlohu zhltnúť za tri dni Plavbu, moji konškoláci si to všetci prečítali! Ja som pani profesorke vysvetlil, že vlak do Iowy mal v Kysaku nehorázne meškanie, takže na Woolfovú sa nedalo ani pomyslieť.

Navrhujem, aby sa vrátila „maturita odborára“, oproti niektorým novým univerzitám priam korešpondenčný Harvard. Po dvoch rokoch by sa za poplatok prešlo na denné štúdium – budujeme právny štát a tritisíc nových právnikov ročne zjavne nestačí!

Ešteže sa už zabudlo na Jana Patočku, ktorý blúznil, že „každý sa môže vychovávať iba sám“. Zvrhlú myšlienku starostlivosti o dušu vyslovil už Sokrates a kodifikoval Platón; v poznaní videli prostriedok proti zlu konanému z nevedomosti. Aténski mudrlanti zjavne nechodili do stodoly!