Padla

Správa o hroziacom páde slovenskej vlády ma zastihla v Novom Sade, kde tečie ten istý Dunaj ako v Bratislave či Komárne, ale spoločnú nemáme iba rieku a veľkú časť dejín. Keď počúvam o problémoch miestnych ľudí, pripadám si ako doma, a nevďačím zato iba množstvu vojvodinských Slovákov. Nehorázna korupcia, úplatkárstvo, rodinkárstvo, kolaps nezávislej justície, desivý úpadok školstva, rozmach sivej ekonomiky…

Aby bolo jasno. Slovenská vláda nepadá kvôli SaS. Padá kvôli nám všetkým. Za dvadsaťdva rokov sme nedokázali vytvoriť občiansku spoločnosť a dokonca sa od nej vzďaľujeme.

Staré, ale aj celkom nové strany fungujú ako súkromné firmy hermeticky uzavreté pred svetom a občanmi. Za vrchol komunikácie s voličom sa považuje, keď predseda raz za čas pošle spam a jeho zástancovia anonymne masovo hlasujú v rebríčkoch internetovej popularity.

Chcem naďalej voliť, ale už ozaj neviem koho. Kresťanskí demokrati síce vymenili líderku, ale v strane sa nezmenilo nič, myšlienkovo sa dávno vyprázdnila a pre úspech v biznise sa nezastaví pred koaličnými partnermi ani mimovládkami.

Zarazení voliči liberálov zistili, že ich strana je ostro protieurópska, hoci jej nadnárodná matka patrí k najsilnejším podporovateľom zjednoteného kontinentu.

Sociálni demokrati sú akciovou spoločnosťou šikovných multimilionárov, ktorí sa radi tvária národne aj súcitne, ako sa práve hodí. Pribudli mediálni exhibicionisti, ktorí politiku chápu ako šou a program nielenže nezverejňujú, ale ho ani nemajú.

SaS nie je prvá slovenská strana, ktorá vznikla v reklamnej agentúre, to isté sa dá povedať aj o Smere, ale určite prvá, kde oveľa viac úsilia zamerali na propagáciu a marketing, než na akýkoľvek obsah – stačí si spomenúť na ich “plán” riešiť hlbokú krízu verejnoprávnych médií zrušením Rádia FM… A o nejakom presadzovaní slobody či nebodaj solidarity nemôže byť ani reči. Pekné logo nerovná sa silná značka, keď nemá žiadne posolstvo.

Väčšina voličov si želala zmenu. Lenže čoraz akútnejšie reformy sa neuskutočnili a odložili sa už asi nadobro. Bez ohľadu na výsledok tohto absurdného hlasovania v parlamente je jasné – nádej na zmenu k lepšiemu už pre moju generáciu definitívne padla.

Reklamy