Ani sa mi nechce veriť, že už mám za sebou toto zatiaľ najdlhšie svoje turné. Komu budem teraz po večeroch čítať? Kedy sa znova zobudím v slovenskom hoteli s pohľadom na obraz od Jara Šuleka? Kto mi na raňajky ponúkne párky a čaj pre dojčiace ženy? Kto ma bude každý večer prehovárať, aby som sa opil a vôbec nešiel spať?

No je najvyšší čas vrátiť sa domov. Musím preložiť dve divadelné hry z nemčiny a pripraviť voľné pokračovanie Pastierskeho listu. A chcem napísať utopický román o tom, čo by bolo, keby Slovensko nikdy nevzniklo, a v ktorom Slováci žijú na úplne inom mieste na svete.

Azda budem mať o dva-tri roky znova vhodnú zámienku vydať sa na podobnú nezabudnuteľnú cestu. Ešte mam môžete vidieť a počuť 12. júna v Regensburgu, 13. júna vo Viedni a 18. júna v Stupave. Potom už ozaj pauza.