Na majeri Zemianske sady som zažil vzácny pocit komunity a zmysluplného spoločného trávenia voľného času. V programe vznikla pre nepriazeň počasia medzera, tak mi spontánne napadlo, že urobím čítanie pre deti. Zišlo sa ich tam neúrekom. Schmatol som prvú detskú knihu, ktorá mi prišla pod ruku a pustil som sa do toho.

Nech sa dospelí neurazia, ale toto bolo skvelé, spontánne publikum. Nielenže deti rozprávali viac ako ja a počas jednej hodiny si asi stokrát vymenili miesta, ale dokonca po mne chceli aj loziť! (To sa mi na bežných čítačkách, žiaľ, stáva skutočne zriedkavo.)

Rozhodol som sa. Odteraz ma pokojne bookujte aj do materských škôlok. Myslím to vážne. Aj tak ma vždy štve, že tam učia iba ženy. Akoby bola pre muža hanba pracovať s najmenšími.

Vyberiem zo synových a svojich dlhých regálov detských kníh od nenásytnej húsenice, mumintrolla cez Nevedka, Kvaka a Žblnka až po Dreveného tata a Tuláčika a Kláru. A hádam napíšem aj niečo vlastné.

Nikdy nie je priskoro deťom hovoriť, že bez kníh a príbehov sa to vo svete dospelých nedá vydržať.