V krajine snov

Rád chodievam na miesta, kde vznikli moje obľúbené umelecké diela a knihy. Keď som sa dozvedel, že v Hornom Rakúsku sa dá navštíviť malý zámok, v ktorom žil a pracoval Alfred Kubin, neváhal som.

Z vlaku sme s manželkou vystúpili v cípe rakúskej provincie na miniatúrnej stanici. Ako jediní. Zaskočená výpravkyňa okamžite vedela, že sme cudzinci. Keď som sa jej spýtal na správny smer, len žasla a varovala, že nás čaká strmá a ďaleká cesta. Dali sme sa na pochod.

Obrázok

Kubin bol Stredoeurópan. Narodil sa v Litoměřiciach, ktoré sa vtedy volali Leitmeritz. Prerazil okolo roku 1900 v Mníchove, ktorý bol jedným z centier moderny. Lenže od raného veku trpel nervovými záchvatmi. Chorobne fixovaný na matku sa nevedel zmieriť s jej smrťou. S otcom, zememeračom, mal veľmi zložitý vzťah.

Po pobyte v armáde a po smrti snúbenice sa definitívne zosypal. Divoký veľkomestský štýl avantgardy ho ničil.

Obrázok

Svoje temné, groteskné a hororové vízie posadnuto kreslil na papier. Stvoril celé rozprávkové a strašidelné svety plné tajomných a hrozivých bytostí a smutných príbehov s nešťastným koncom. Prorocky predpovedal apokalypsy najhoršieho storočia v dejinách. V izolácii podal presnú správu o realite vytvorenú jazykom snov. Aby prežil, utiahol sa do pohraničia, na kopec, kam sme mierili. Lial sa zo mňa pot.

Na konci putovania stál dom a dvere s menovkou, cez ktoré sa vstupuje do iného sveta. Zámok so stáročnou históriou, jazierkom a ovocnými stromami kúpila Kubinovi bohatá manželka, vdova po bankárovi, ktorú mu našli priatelia.

Pri prostom drevenom stole napísal svoj jediný román Druhá strana, ktorý do češtiny pod názvom Země snivců vynikajúco preložil Ludvík Kundera. (Česi skoro vždy zmenia názov, tam sa ešte aj Da Vinciho kód nazýval Šifra mistra Leonarda.) Neprávom zabudnutá kniha patrí ku klenotom nemeckej fantastickej literatúry.

Obrázok

Svet sa rúca, no ľudia hýria a zabávajú sa, akoby nič, a keď minú aj posledné peniaze, vrhnú sa na seba so všetkou nenávisťou, ktorú v sebe dusili. Panovník nerobí absolútne nič, alebo len všetko kazí. Prisľúbené istoty v ideálnom štáte sa menia na najdesivejšie nočné mory. Ľudia postupne strácajú všetko, aj reč a jazyk, ktorými by vypovedali svoje zločiny. Nepripomína vám to niečo? Napísal to ešte desať rokov pred Kafkom.

Na samote Zwickledt žil Kubin od roku 1906 a v auguste 1959 tam aj zomrel. Zanechal dvadsaťtisíc kresieb, mnohé po susedných dedinách, kde nimi platil holičovi, zubárovi, pekárovi. A kníhkupcovi, kde nechal majetok, no vybudoval jednu z najkrajších knižníc, aké som kedy videl.

Sedliaci z okolia ho, pochopiteľne, považovali za exota. On sa zasa bál, aby neudali jeho manželku, polovičnú židovku.

Sprievodkyňa skoro odpadla, keď som jej povedal, odkiaľ pochádzame. Za odmenu nám hrdo ukázala aj stuhy vencov z Kubinovho pohrebu, zamknuté v dubovej skrini na tri zámky. Kafkáreň. So silným prízvukom rozprávala o maliarových obdivovateľkách, ktoré putovali až k domu a číhali na majstra ukryté za stromami.

Tam visí klobúk a kabát, tu je opretá palica a hentam položené perá a ceruzky, ktorými kreslil. Snaha „zachovať všetko tak, akoby sa umelec mal každú chvíľu vrátiť“, je niečím nezmyselná, ale aj cenná a na tomto konci sveta vlastne dojemná.

Obrázok

Predpoveď hlásila silný dážď, ale na modrej oblohe svietilo slnko. Jarná príroda prekypovala životom a hravo by dokázala človeka pohltiť.

Aj pre takéto zážitky sa oplatí spoznávať umenie. Pre miesta, ktoré ukrývajú mágiu rozprávačstva a obrazotvornosti. Pre splnené sny, ktoré pôsobia oveľa pravdivejšie než to, čo sa nazýva skutočnosťou. Pre pocit, že realita je len veľmi malý kúsok z nesmiernych priestorov, ktoré sa rozprestierajú v mojom vnútri.

Bola to trocha absurdná a groteskná, a možno práve preto fantastická cesta.

Reklamy

2 thoughts on “V krajine snov

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s