Tvrdá zrážka s Nežnou revolúciou

V novembri 1989 som mal dvanásť rokov. O politike som, ako väčšina našich najvyšších predstaviteľov, nemal ani šajnu. Chodil som na osemročné gymnázium na bratislavskej Ulici Červenej armády. Naša trieda bol elitný experiment, ktorý sa biedne skončil po pedofilnom škandále, ututlanom Štátnou bezpečnosťou.

O politike sa v škole hovorilo, ako keď pán Robert Fico zájde medzi stredoškolákov – za zatvorenými dverami a bez svedkov. Našli sa aj výnimky.

Mama objavila list zo školského výletu v roku 1988, v ktorom citujem svoju obľúbenú učiteľku Yvonu Čížkovú: „Michal bude mať poriadok vo veciach až vtedy, keď v Československu nastane komunizmus, a to nebude nikdy.“ Tá žena s nami bežne hovorila slobodne, z ruskej literatúry prečítala všetko a vedela to aj sprostredkovať, zato sovietske plátky vyčleňovala na zber papiera.

Čítať ďalej

Melos Étos

Včera sa v Bratislave začal jeden z najlepších slovenských hudobných festivalov Melos Étos. Historická budova SND bola konečne plná mladých ľudí. Znela avantgarda, ktorá otvorila cestu mnohým súčasným trendom.

Kašlite na saká a róby a príďte si za pár eur vypočuť orchestre a interpretov, za akých by ste vo Viedni zaplatili o jednu nulu viac – ak by ste vôbec zohnali lístky. Link pls prepošlite aj tým, ktorí do nemoty opakujú, že sa v meste na Dunaji nič nedeje.

Prečítajte si aj: Čo pre mňa znamená hudba

Hardfloor v Bratislave

Keď som mal sedemnásť rokov, táto hudba mi dodala odvahu vyjadriť sa. Cez týždeň som písal a cez víkendy som chodieval do klubov. Vtedy bol acid house nový a radikálny. Dnes je to retro, ale aj tak v piatok 4. novembra zájdem do Nu spirit klubu. Jeden z dvojice už kedysi hral v Účku, vtedy sme si pripili borovičkou a spomínali na začiatky scény, keď techno bol aj názor, nie iba zábava. Títo dvaja boli istý čas svetovými hviezdami, ale zostali pri zemi, verní svojmu štýlu a to je vzácne. Teším sa.

Prečítajte si aj: Čo pre mňa znamenali Leftfield

Literatúra na jeseň

V piatok 28. októbra čítam vo Viedni prvý raz z nemeckého prekladu dunajského románu. Večer sa začína o 19:00 a vystúpia aj prekladateľ mojej knihy Michael Stavarič, autori Christoph Ransmayr a Ilija Trojanow. Maďarský estetik László Földényi (odporúčam vám jeho knihu Goyov pes) prednesie esej o farbách rieky. Akcia sa koná v rámci festivalu Literatur im Herbst. V Divadle Odeon na Taborstrasse. Také miesto je v Rakúsku len jedno.

Literárna plavba po Dunaji

Pred štrnástimi dňami som v Srbsku po dvoch rokoch opäť nastúpil na dunajskú loď. Tentoraz som nepracoval pre americkú cestovku, ale plavil som sa so skupinou spisovateľov z Belehradu hore prúdom. V nedeľu sme dorazili do Bratislavy a v stredu 26. októbra o 10:00 vyrazíme na záverečný úsek do Viedne. Na túto cestu vás pozývam.

Chápem, že pre mnohých asi nie je ľahké uvoľniť sa uprostred pracovného týždňa, ale verím, že ak sa o to pokúsite, deň na rieke bude stáť za to. Pozornosť si zaslúži už samotná loď.

MS Stadt Wien nie je hypermoderný luxusný riečny hotel, na akom som v minulosti pracoval, ale starý parník z roku 1939. Samozrejme, interiér prešiel rekonštrukciou, ale vonkajšia podoba zostala rovnaká a na pravoboku sa stále krúti mohutné koleso. Motor sa dá pozorovať za sklom. Keď sa rozhýbe zložitý systém kladiek, ozve sa rachot priamo z pekla. Pri plavbe v noci sa mi posteľ od otáčok motora natriasala ako masážne ležadlo.

Rýchly katamaran zvládne trasu Bratislava – Viedeň za šesťdesiat minút, no my budeme nostalgickým tempom potrebovať sedem hodín. Nudiť sa nebudete.

Čítať ďalej

Padla

Správa o hroziacom páde slovenskej vlády ma zastihla v Novom Sade, kde tečie ten istý Dunaj ako v Bratislave či Komárne, ale spoločnú nemáme iba rieku a veľkú časť dejín. Keď počúvam o problémoch miestnych ľudí, pripadám si ako doma, a nevďačím zato iba množstvu vojvodinských Slovákov. Nehorázna korupcia, úplatkárstvo, rodinkárstvo, kolaps nezávislej justície, desivý úpadok školstva, rozmach sivej ekonomiky…

Aby bolo jasno. Slovenská vláda nepadá kvôli SaS. Padá kvôli nám všetkým. Za dvadsaťdva rokov sme nedokázali vytvoriť občiansku spoločnosť a dokonca sa od nej vzďaľujeme.

Čítať ďalej

Dunaj

Po čase som opäť nastúpil na dunajskú loď. Dva týždne sa plavím z Belehradu hore prúdom. Tentoraz nepracujem pre americkú cestovku, ale putujem so skupinou spisovateľov, píšem a v prístavoch čítam a diskutujem. Zastavíme sa, samozrejme, aj v Bratislave a na poslednom úseku do Viedne sa v stredu 26. októbra od desiatej ráno môžete pridať na palubu!:)