Až do leta 1989 prebiehali dva prázdninové mesiace vždy takmer úplne rovnako. 1. júla sme odcestovali na chalupu do Nízkych Tatier a vrátili sme sa 31. augusta.
Z hôr sme sporadicky vyrážali na výlety do takých medzinárodne atraktívnych lokácií ako Kokava nad Rimavicou, Domažlice alebo Zemplínska Šírava, z číreho zúfalstva nazývaná aj „Slovenské more“. Najzápadnejšie mesto, aké som videl, sa volalo príznačne Východný Berlín.
Prírodnú idylu uprostred kopcov okolo starého domu narúšali iba vytrvalí sovietski piloti ohlušujúcich stíhačiek, ktorí štartovali v Sliači a svedomito strážili, aby sa do Československa nedostali húfy západniarov, ktorí túžili po plnohodnotnom živote u nás.
Na začiatku júla 1989 sme vyrazili do kúpeľov v Egri. Liečebné vody ma ako dvanásťročného vonkoncom nezaujímali. Dúfal som, že sa mi podarí zohnať krikľavozelené šnúrky do tenisiek, zrkadlovky a falošnú bundu s troma pásikmi.
Cesta do Maďarska vyžadovala podobnú prípravu ako dnes transatlantický let priekupníkov s narkotikami. Do túb s krémami a do stanových tyčí sme zložito napchali zväzky západonemeckých mariek, vyšmelených v nehoráznom kurze. Do zaváraninových pohárov mama nachystala jedlo na každý deň. Na dvojtýždňový pobyt v kempingovom tábore, ktorý by seriózny hygienik okamžite hermeticky uzavrel, padla väčšina rodičovských úspor.
Letá môjho detstva boli prispaté ako stranícke prejavy, uzívané, pomalé ako náš Trabant na diaľnici a jednotvárne ako poobedňajšie vysielanie Československého rozhlasu.
Lenže v Egri sa všetko zmenilo. Stanový tábor nečakane praskal vo švíkoch. Veľké trávnaté priestranstvo bolo husto posiate spacákmi a autami. Takmer sme si nemali kde rozložiť naše oranžové monštrum, ktoré vážilo asi tonu, no napriek tomu sa v ňom nedalo pohodlne pohybovať ani natiahnuť.
Ostatní turisti tiež pricestovali na východonemeckých duroplastových vozidlách vyrobených v Zwickau, ktoré mali vzadu na kapote absurdný nápis „De Luxe“.
Niečo viselo vo vzduchu. Obrovské napätie bolo zjavné aj deťom. Hrozná umyváreň, do ktorej by sa človek hanbil vpustiť dobytok, bola preplnená nervóznymi ľuďmi, ktorí vonkoncom nemysleli na dovolenku, ale neustále konšpirovali a šepkali. Bolo mi to vcelku ukradnuté.
Môj svet sa krútil okolo čokoládových palaciniek, plagátov Sandry a Michaela Jacksona, ktorý bol vtedy ešte černoch a mimoriadne živý, či komiksov v jazyku, ktorému som ako naschvál nerozumel: Köszönöm szépen!
Jedného rána som sa spotený zobudil v stane, horúcom ako slnečná pec. Ospanlivý som rozopol vchodový zips, vystrčil som von hlavu a pretrel som si oči zaclonené karpinami. Najprv som si myslel, že ešte spím a skôr som túžil po ďalšom sne s Vinnetuovou sestrou Nšo-Či, ktorú vo filmoch hrala očarujúca pin-up Marie Versini.
Chvíľu trvalo, kým som si uvedomil, že som už hore a pri zmysloch. V kempingovom tábore sme zostali úplne sami. Nikde nikto. Iba nesmierne, závratné ticho. Všade naokolo stáli opustené Trabanty. Kolóna prázdnych áut sa tiahla až k hraniciam, kde bol 27. júna prestrihnutý ostnatý drôt. Na dokrkvanej tráve ležali pohodené východonemecké výrobky, no o tie som nemal záujem.
Napriek intenzívnemu pocitu osamotenosti sa ma zmocňovala zvláštna, prudká eufória. Zmätene, a predsa mimoriadne silno som vnímal, že niečo sa definitívne zmenilo, nielen s týmto prázdninovým pobytom, ale s celým mojím životom a svetom.
Hoci som politike vôbec nerozumel, došlo mi, že takto sa celkom hmatateľne, neúprosne a navždy končí moje detstvo, tam v Egri, v to spaľujúce slnečné ráno na začiatku leta 1989.
Foto: archív autora a Tamas Lobenwein/Archiv Stiftung Paneuropäisches Picknick 1989, Sopron.
Detstvo v socializme si pamätám (interview)
Reklama včera a dnes
Michal Hvorecký 
trocha ma prekvapuje na rok 89 ten husty vyskyt Trabantov, moj otec kupil toto priblizovadlo v 69-tom, potom sme ho vymenili za Wartburg, potom za Daciu…
Na stanove dovolenky v Madarsku som chodila aj ja, malo to svoje caro, vdaka za pripomenutie :-)
prekvapuje?:-) veď ak existuje niečo ako symbol pádu Železnej opony, tak je to práve toto vozidlo! :) mali ste zrejme starý model 500, my ten “novší” 601 kombi.
Nesmrteľný je citát z “návodu na použitie”, ktorý cituje Esterházy na začiatku Malej maďarskej pornografie: “The Trabant grips the road exceptionally well. Its acceleration is first-rate. This, however, must not encourage reckless and irresponsible driving.”
Pekne napisane. Leto si tiez pamatam aj vdaka dovolenkam s ROH po celkom Ceskoslovensku. Nie ze by mi ta doba chybala, ale normalne sa mi spravilo clivo za tym bezstarostnym obdobim detstva:) Vdaka za pripomenutie:)
mekelle: obaja moji rodičia boli pedagógovia, preto sme chodili na skupinové výlety zvané, myslím, (dosť bizarne) Exod. jazdili sme v malých skupinách po Československu krížom-krážom a na to mám najmilšie spomienky: hrady, zámky, sklárne, túry v českých a slovenských horách, Ještěd atď :) pri tom aj mňa chytá ostalgia, ktorou inak vonkoncom netrpím.
Ak sa neurazis, davam do pozornosti svoj prispevok na temu detstvo a ako nan spominame:)
http://www.ine.sk/2009/07/06/spomienky-na-detstvo/
mekelle: ďakujem ti za dobrý tip! nech žije Elektrón a gofry! :))
Michal, nedakuj, inspiraciou pre moj spot bol tvoj text :)
Elektron! :) Mam este niekde odlozene cele rocniky – odkladal som to hlavne kvli komixom Jozefa Babuseka (pre mna jednoho z najmeneje docenenych autorov nasej nadhernej krajiny v lone prirody atd)
časopisy Elektrón a ABC zo mňa urobili vášnivého čitateľa magazínov, ktorým som dodnes. nikdy nezabudnem na okamih, keď som na povale chalupy v Nízkych Tatrách objavil stovky starých ročníkov ABC a Junáka (skautský predchodca, neskôr zakázaný). aj zviazané ročníky Rychlých Šípov… o tom zážitku asi napíšem, to je námet na pokračovanie…
Preco mam pocit, ze autorom poslednych styroch prispevkov je jedna zamindrakovana osoba?:) Zaujimala by ma IP adresa, odkial komenty prisli:)
PS: Mily drazdany-bily piton-andersson-tender pri kritke literarnej urovne cuzdieho textu by som zacal pri prozaickejsich veciach priamo o seba – co takto dobehnut gramatiku zo zakladnej skoly?:)
Argumenty ku comu? K nezmyselnej kritike? Ok, budem reagovat na obsah tvojich prispevkov: Ocividne ta serie cosi ine, ako je kvalita-nekvalita textu. Tvoja kritika sa obmedzila na nicim nepodlozene tvdenie a osobne osocovanie. Inak povedane, pises blbosti. Spokojny?:)
:)) niekto ako mekelle ci ten pisalek sa tu zobudza z dlhorocneho prijemneho uvedomeleho sna a nechapu ze vsetci nemyslia ako oni..a dumu: ako to ze to ty obmedzenci nechapu?? :O ako to ze ich sa nepodarilo preprogramovat?? odkial su ? z jaskyne ?? nemaju tlac a televiziu?? hehe :))
ahoj michal. vidím že tam mate veselo. gratuluju k ceně i k tomu, že dokážeš i krátkým milým textíkem tak naštvat lidi. klobouk dolů
ahoj Luboš, ďakujem a pozdravujem to Brna! krajina je to naozaj drsná, ale zato inšpiratívna :)
Nahodou to boli pekne casy a nie vsetko bolo zle…bolo viac pochopenia,toleranciea aj viac istoty,ale to 12 rocny fagan v tom case nikdy nepochopi!!
Len tak mimochodom Michael Jackson nebol uz vtedy cernochom. Staci sa pozriet na obal albumu BAD z roku 1987. Vyzeral skor ako zena :)
Pamatam si velmi presne leto 1989, akurat som koncil prvy rocnik na vysokej skole. Asi ako posledny som zazil skusku z MRH (Medzinarodne robotnicke hnutie).
Neboli to zle casy. Je pravda, ze nebolo dostat v obchodoch vsetko na co si clovek spomenul. Ale aspon sme sa neprejedali :)
Dokonca ani reklamy v TV nechodievali, ak nahodou isli, tak boli celkom zabavne.