Autor: Michal Hvorecky

Najčítanejšie 2010

/ Michal Hvorecky / Pridaj komentár

Pozrel som si v admine šikovnú štatistiku, ktorá vygenerovala rebríček najčítanejších článkov na webe v roku 2010. Využívam príležitosť a ďakujem všetkým, ktorí túto stránku navštívili a čítali. Nikdy mi pri písaní nešlo o čísla, preto len orientačne pre znalcov WordPressu: stránka mala za rok štvrť milióna videní, článok na prvom mieste vyše jedenásťtisíc, na desiatom cez dvetisíc.

1. Neprehováraj babku, ale frajerku!

Priznávam sa, mám slabosť pre čítajúce ženy.

2. Totálna vypatlanosť slovenských neonacistov

Je Marián Kotleba naozaj taký vymletý, že ani nevie, čo je neonacizmus?

3. Bratislavčanka v Košiciach

Nemusím PZH počúvať, keď nechcem. Oveľa ťažšie sa vyhnem zvukovému terorizmu slovenských komerčných rádií v kaviarňach aj úradoch, vogonskej poézii No Name či masovému tancovaniu Macareny na námestí.

Čítať ďalej →

V Artfore zvíťazili Dušek, Hvorecký a Kerouac

/ Michal Hvorecky / Jeden komentár

“Návštevníci Artfora si vyberali svoje naj knihy roku 2010. Pozrime sa na výsledky: Od 15. novembra do 10. decembra ste mali možnosť hlasovať za Vaše naj knihy roku 2010 – tak pôvodnú slovenskú literatúru, ako aj knihy preložené do slovenčiny či češtiny. Zapojilo sa spolu 341 čitateľov, pričom pri slovenskej literatúre sa na prvom mieste ocitli dve knihy: 1. miesto Dušan Dušek: Holá veta o láske a Michal Hvorecký: Dunaj v Amerike.

V hlasovaní o najlepšiu prekladovú knihu to bolo jasnejšie. Jednoznačným výhercom (celej ankety) sa stala kniha More je môj brat od Jacka Kerouaca.” Zdroj: Artforum.

Ďakujem vám za hlasy, čitatelia z Artfora!:-) Potešil som sa – o to viac, že som to vôbec nečakal. Je pre mňa česť zdieľať umiestnenie s pánom Dušanom Dušekom, oveľa skúsenejším autorom a skvelým človekom.

Čítať ďalej →

Láska a smrť na Vianoce

/ Michal Hvorecky / 3 komentáre

Zasnežená cesta sa mi strácala pred očami. Navigácia hlásila, že oblasť, do ktorej vstupujem, neexistuje. Čo ak som sa omylom dostal do Poľska? Meškal som, posledná dedina, ktorú satelit spoznal, ležala dvadsať kilometrov za mnou a volala sa podľa listnatého stromu. Bolo to jedno zo slovíčok, ktoré som v slovenčine ovládal, pretože sa v učebnici z nepochopiteľného dôvodu nachádzalo skoro v každej lekcii.

Čo na severnej Orave hľadám? V mojom živote musí byť niečo zásadne chybné, keď sa chystám stráviť Vianoce na mieste, ktoré nie je na mape. Počas sviatkov sa má oddychovať, no ja som bol v takom strese, že mi srdce búšilo a na čele sa perlil pot. Už som cestoval šesť hodín, zúfalý z premávky v krajine, ktorá má zjavne oveľa viac áut ako obyvateľov. Čo ak by sa mi teraz nebodaj pokazil motor? Pevnejšie som uchopil volant, aby sa mi netriasli ruky.

Čítať ďalej →