Dobrých správ je v slovenskej kultúre pramálo. O to väčšiu radosť mám, že sa po dvoch rokoch dokončila rekonštrukcia Reduty a Slovenská filharmónia sa vracia na svoju domovskú adresu pri Dunaji.

Vážim si, že žijem v meste, ktoré disponuje troma symfonickými orchestrami: vo filharmónii, v opere a v rozhlase. Dôkaz, že hudba a Bratislava patria neodmysliteľne k sebe minimálne od klasicizmu. Koľko tento pre hudbu štedrý stav ešte vydrží?

Rozhlasový symfoňák prešiel drastickými zmenami a škrtmi a pripomína skôr komorné teleso. Operný ansámbl hráva v mrazivom prievane z temných útrob Novej budovy SND – nedávno dokonca muzikanti na protest proti neľudským podmienkam po prvom dejstve odmietli pokračovať a Gounodov Faust sa musel zrušiť.

Zato Slovenská filharmónia vystupuje v životnej forme. Z omladeného orchestra srší radosť z muzicírovania a kvalitný francúzsky šéfdirigent Emmanuel Villaume sa ukázal dobrou voľbou.

Obnovou prešla aj dramaturgia. V programe sa častejšie objavuje hudba mladšia ako sto rokov, hrala sa Stravinského Persefona či dokonca Philip Glass. Americkému minimalizmu bol venovaný festivalový večer. Za vypočutie takých diel a výkonov sa vo svete platí desaťnásobok. Preto si cením ľudové vstupné, čo je zmysluplná verejnoprávnosť v praxi. Chcelo by to zamakať na marketingu – napríklad program prvotriednych BHS sa dal stiahnuť iba vo Worde…

Hoci sa na návrat do Reduty teším, bude mi smutno za filharmóniou, ktorá dočasne sídlila v Historickej budove SND. Interiér sa rozpadával, dirigentský pult sa nebezpečne kýval, sedadlá vŕzgali, ale keď zaznela hudba, všetko ostatné prestalo byť dôležité. Cez pauzu pani v retro bufete nalievala obrovské vlažné martini. Lístky stáli tak málo, že si každý mohol dovoliť dekadentnú lóžu s dizajnom z roku 1934.

No aj Reduta je legendou a pýchou mesta. Roku 1906 ju navrhli maďarskí architekti európskeho významu Jakab Deszö a Komor Marcellel vo zvláštnom neoslohu, v ktorom sa spájajú barok, rokoko a secesia. Kvôli zložitým ornamentom, inovatívnemu železobetónovému stropu a členitej streche budovu stavali až do roku 1919.

Nikdy nezabudnem na prvé návštevy v detstve, keď ma strýko-trumpetista, vodil dnu cez zadný vchod, ani na noci po koncertoch v bufete v podkroví.

V pompéznych priestoroch Reduty však bude chýbať niekoľko krištáľových lustrov. Filharmonici si ich na dva roky rozobraté a zapečatené uložili v skladoch SND a keď si ich teraz vzali späť, štvrtina zo 123 kusov sa vrátila poškodená. Vraj sa ilegálne požičiavali na súkromné večierky. Celková výška škody sa odhaduje na 40-tisíc eur! Výsledkom je trestné oznámenie a koniec riaditeľa umelecko-dekoračných dielní. No ako je Slovensku zvykom, dotyčný podozrivý z divadla neodchádza, iba ho presunuli na oddelenie dopravy a skrátili mu úväzok…

Slovenská filharmónia vznikla roku 1949 aj s výraznou pomocou českých kolegov. Jej prvým šéfdirigentom bol slávny Václav Talich, ktorý sa výrazne zaslúžil o špičkovú interpretačnú úroveň už od prvých rokov.

Milujem orchester, bez ktorého by som v tomto meste asi neprežil. Ak vám v živote chýba krása, zájdite do vynovenej Reduty. Odpočúvať vie každý. Oveľa ťažšie je počúvať. Zaznie láska, šialenstvo, vášeň, ticho aj smrť.

Prečítajte si aj: Čo pre mňa znamenali Leftfield