Ak vám v živote chýba krása

Dobrých správ je v slovenskej kultúre pramálo. O to väčšiu radosť mám, že sa po dvoch rokoch dokončila rekonštrukcia Reduty a Slovenská filharmónia sa vracia na svoju domovskú adresu pri Dunaji.

Vážim si, že žijem v meste, ktoré disponuje troma symfonickými orchestrami: vo filharmónii, v opere a v rozhlase. Dôkaz, že hudba a Bratislava patria neodmysliteľne k sebe minimálne od klasicizmu. Koľko tento pre hudbu štedrý stav ešte vydrží?

Rozhlasový symfoňák prešiel drastickými zmenami a škrtmi a pripomína skôr komorné teleso. Operný ansámbl hráva v mrazivom prievane z temných útrob Novej budovy SND – nedávno dokonca muzikanti na protest proti neľudským podmienkam po prvom dejstve odmietli pokračovať a Gounodov Faust sa musel zrušiť.

Zato Slovenská filharmónia vystupuje v životnej forme. Z omladeného orchestra srší radosť z muzicírovania a kvalitný francúzsky šéfdirigent Emmanuel Villaume sa ukázal dobrou voľbou.

Obnovou prešla aj dramaturgia. V programe sa častejšie objavuje hudba mladšia ako sto rokov, hrala sa Stravinského Persefona či dokonca Philip Glass. Americkému minimalizmu bol venovaný festivalový večer. Za vypočutie takých diel a výkonov sa vo svete platí desaťnásobok. Preto si cením ľudové vstupné, čo je zmysluplná verejnoprávnosť v praxi. Chcelo by to zamakať na marketingu – napríklad program prvotriednych BHS sa dal stiahnuť iba vo Worde…

Hoci sa na návrat do Reduty teším, bude mi smutno za filharmóniou, ktorá dočasne sídlila v Historickej budove SND. Interiér sa rozpadával, dirigentský pult sa nebezpečne kýval, sedadlá vŕzgali, ale keď zaznela hudba, všetko ostatné prestalo byť dôležité. Cez pauzu pani v retro bufete nalievala obrovské vlažné martini. Lístky stáli tak málo, že si každý mohol dovoliť dekadentnú lóžu s dizajnom z roku 1934.

No aj Reduta je legendou a pýchou mesta. Roku 1906 ju navrhli maďarskí architekti európskeho významu Jakab Deszö a Komor Marcellel vo zvláštnom neoslohu, v ktorom sa spájajú barok, rokoko a secesia. Kvôli zložitým ornamentom, inovatívnemu železobetónovému stropu a členitej streche budovu stavali až do roku 1919.

Nikdy nezabudnem na prvé návštevy v detstve, keď ma strýko-trumpetista, vodil dnu cez zadný vchod, ani na noci po koncertoch v bufete v podkroví.

V pompéznych priestoroch Reduty však bude chýbať niekoľko krištáľových lustrov. Filharmonici si ich na dva roky rozobraté a zapečatené uložili v skladoch SND a keď si ich teraz vzali späť, štvrtina zo 123 kusov sa vrátila poškodená. Vraj sa ilegálne požičiavali na súkromné večierky. Celková výška škody sa odhaduje na 40-tisíc eur! Výsledkom je trestné oznámenie a koniec riaditeľa umelecko-dekoračných dielní. No ako je Slovensku zvykom, dotyčný podozrivý z divadla neodchádza, iba ho presunuli na oddelenie dopravy a skrátili mu úväzok…

Slovenská filharmónia vznikla roku 1949 aj s výraznou pomocou českých kolegov. Jej prvým šéfdirigentom bol slávny Václav Talich, ktorý sa výrazne zaslúžil o špičkovú interpretačnú úroveň už od prvých rokov.

Milujem orchester, bez ktorého by som v tomto meste asi neprežil. Ak vám v živote chýba krása, zájdite do vynovenej Reduty. Odpočúvať vie každý. Oveľa ťažšie je počúvať. Zaznie láska, šialenstvo, vášeň, ticho aj smrť.

Prečítajte si aj: Čo pre mňa znamenali Leftfield

Reklamy

7 thoughts on “Ak vám v živote chýba krása

  1. Aj ja sa uz tesim. Na Bethovenovu deviatu sme uz nedostali listky, ale o to viac sa tesim na Stravinskeho Persefonu… no a konecne budu koncerty v primeranej sale. Historicka budova SND bola z akustickeho hladiska pre velke symfonicke koncerty mala a nevyhovujuca. Uz sa tesim, len dufam, ze rekonstrukciu bude aj vidiet: napr. aj v takom bufete v podkrovi, ak tam ostal, v novom atriu… O historicke casti nemam obavu, aj ked uvidime co bude so spominanymi lustrami:)
    Je hamba, ze ked sa napr. na hlavnej stanici rekonstruovali perony, zvolili rovnaky nudny dizajn ako na starych.

  2. paci sa mi tento clanok! super Michal, ..je fajn ked obcas aj pochvalis co je dobre, ..prijemne sa to cita. ,-)

    A

  3. “Art washes from your soul the dust of everyday life”. (kdesi som kedysi citala tento vyrok a vzdy ked odchadzam z galerie, muzea, koncertnej saly a vdaka tomu, co som v nich videla, zazila, pocula sa mi zivot aspon na chvilu zda zmysluplnejsi, spomeniem si na neho.) vdaka za clanok,u

  4. Koľko krásy potrebuje človek k životu? Koľko potrebuje politiky? Koľko potrebuje duchovného života? Aké sú správne pomery?

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s