Autor: Michal Hvorecky

Zomrela pani Selma Steinerová

/ Michal Hvorecky / 7 komentárov

Pani Selmu Steinerovú poznal v Bratislave každý, kto má rád knihy. Jej rodina prevádzkovala najlepší antikvariát v meste vyše stopäťdesiat rokov. Pani Selma iniciovala aj vznik cennej edície Pressburg vo vydavateľstve Marenčin, kde už vyšlo vyše sedemdesiat knižiek o starom Prešporku. Poradila mi mnohé, hlavne nemecké romány a zbierky poviedok, ktoré som vďaka nej objavil. So svojimi zákazníkmi sa stretávala osobne a považovala ich u seba za skutočných hostí. Rád som sa s ňou rozprával o tom, ktorý Schnitzlerov text je najlepší alebo ktorá Hölderlinova báseň najsilnejšia. Nevedel by som spočítať, koľko kníh v mojej knižnici pochádza z jej obchodu na Ventúrskej ulici, ale určite aspoň takých stopäťdesiat.

Raz sme spolu dokonca sedeli na pódiu, paradoxne nie doma, ale v Berlíne, kde si ju – iste aj z pocitu viny – veľmi ctili. Väčšina Steinerovskej rodiny zahynula počas holokaustu a ich obchod arizoval spisovateľ Ľudo Ondrejov. Ľudia ako ona sa nedajú nahradiť a v čoraz divokejšej metropole Slovenska ich zostáva žalostne málo. Pani Selma sa narodila roku 1925. Zomrela v sobotu 28. augusta 2010. Nech odpočíva v pokoji!

Foto: Magdaléna Robinsonová

Klub knihomilov

/ Michal Hvorecky / 4 komentáre

8. september 2010, Bratislava, čajovňa Shangrila, Michalská 7, 18:00
Klub knihomilov organizuje Rádio Devín a moderuje Zuzana Belková. Hostia: editorka Zuzana Šeršeňová, kníhkupec, bývalý učiteľ a literárny kritik Viktor Suchý a spisovateľ Michal Hvorecký. Srdečne vás pozývame do pekného priestoru v Segnerovej kúrii.

Po prúde, ale nie dole vodou

/ Michal Hvorecky / Pridaj komentár

Rado Ondřejíček recenzuje na Humne román Dunaj v Amerike:

“Tak, milí kolegovia samozvaní elitári, tentoraz nie. Dunaj v Amerike síce nesplnil všetko to, čo si dal do anotácie, ale škodoradosť beztak išla plakať do kúta.

V prvom rade preto, že Dunaj sa dá plynule čítať, bez pozastavovania sa nad nejakou nepodarenou a umelo pôsobiacou štylistikou. Sám seba poháňa čitateľa dozvedieť sa, čo bude ďalej. Mne zabral dva dovolenkové dni. V druhom rade preto, že pasáže v ktorých Michal, spomienkami hlavného hrdinu, píše najviac o svojich vlastných skúsenostiach spisovateľa a prekladateľa sú výborné a spolu s bedekrovými časťami, keď sa jedno po druhom predstavujú mesta stojace rieke v ceste, hravo unesú knihu v celom jej rozsahu…

Na súčasné slovenské pomery nadpriemerná, v Hvoreckého tvorbe jednoznačne zatiaľ najlepšia a po Plyši a Eskorte zasa raz sľubná vyhliadka na to, čo by mohlo prísť po nej.”

Praclík & hry. Kritika čistého nerozumu

/ Michal Hvorecky / 3 komentáre

Vášeň k hudbe prináša slasť aj prekliatie. V Bratislave je tento kontrast ešte výraznejší. Túžobne čakať, či sa tu ukáže niekto ako DJ Shadow a dúfať, že do priestoru bez kyslíka príde viac ako stodvadsať ľudí. Veriť, že na mesto nezanevrú velikáni formátu Cohena, keď lístok stojí tretinu minimálnej mzdy.

Ale najhoršie to má priaznivec opery. Publikum mladšie ako sedemdesiattri rokov prakticky neexistuje. Po iks pokusoch s rôznymi frajerkami som definitívne rezignoval a chodievam sám. Medzi rovesníkmi vládne presvedčenie, že opera je geriatrický a vyšinutý žáner určený gejom, nešťastným dôchodcom a zmäteným uvádzačkám. Lenže kto raz opere prepadne, ten je stratený. To je závislosť.

Už niekoľko rokov som registroval operný festival v rakúskom Sankt Margarethen, ale vyhýbal som sa mu. Nechoď do rakúsko-maďarského operného pohraničia, nič dobré ťa tam nečaká! hovoril som si. Keď som na programe zbadal Mozartovu Čarovnú flautu, moj najmilší kus, bolo rozhodnuté.

Čítať ďalej →