Kúpil som si lístok na Krútňavu, čiže Whirlpool, čo je prvý product placement v dejinách hudby :)
Opera Eugena Suchoňa v réžii Romana Poláka. V sobotu 6. marca 2010 v SND, ktoré oslavuje deväťdesiat rokov.
Prečítajte si: Socializmom napáchnuté divadlo
Vyskúšajte literárnu mapu sveta. Zadal som svojho obľúbenca Itala Calvina a zjavilo sa toto:
Už niekoľko týždňov naplno editujem, redigujem, škrtám, dopĺňam a inak korekturujem definitívnu verziu románu Dunaj v Amerike. Proces vydania knihy vstupuje do záverečnej fázy.
Ešte zostáva vyrobiť dvojstranovú mapu rieky, inak sú všetky texty aj obrázky pripravené. Vizuálnu podobu knihy vytvára moja dlhoročná spolupracovníčka Mikina Dimunova. Nepoznám na tejto práci nič krajšie, ako keď sa zo sterilného wordovského dokumentu stáva knižka. Typická strana rukopisu vyzerá takto:
Milí Kanaďania! Vašu silnú túžbu vyhrať hokejový play-off zápas proti Slovensku považujeme za sebeckú, dosť bezohľadnú a veľmi nezodpovednú. Vy si zjavne vôbec neuvedomujete, že my ten duel nielenže potrebujeme, ale doslova musíme vyhrať.
Hokej znamená na Slovensku to, čo v Nemecku futbal, v Rakúsku lyžovanie, v Maďarsku vodné polo, v Afganistane púšťanie šarkanov, na Horehroní obdivovanie stromov a u Vás v Kanade vraj tiež hokej, ale určite nie až tak veľmi ako u nás.
Tak, ako si v Severnej Amerike každý pamätá, čo robil, keď v Dallase zastrelili Kennedyho, alebo keď v New Yorku padli mrakodrapové Dvojičky, tak na Slovensku každý vie, kde sa nachádzal a čo robil 11. mája 2002, keď sme získali zlato v Götteborgu.
Jedna spravodajská televízia nedávno označila Viliama Plevzu pri rozhovore prosto za „zberateľa umenia“ a ani slovkom nezmienila jeho mimoriadnu komunistickú kariéru, počas ktorej výrazne skresľoval dejiny našej krajiny.
Máločo môže byť príznačnejšie, ako keď elitný historik minulej éry (tituly Povstalecká a následne Februárová história a mnohé ďalšie) dnes úspešne vystupuje ako človek bez pamäti. Vystihol to premiér Robert Fico slávnym citátom: „Ak sa niekto v tejto krajine osvedčil, tak to boli ľudia z bývalej Komunistickej strany. Mali skúsenosti, vedeli, čo je to riadenie štátu.“
O to väčšmi si cením, že v atmosfére neskrývaných sympatií našich najvyšších predstaviteľov k totalite sa našli prostriedky na zriadenie prvého Múzea komunizmu v budove zimného štadióna na bratislavskej Harmincovej ulici 2.
„Čo robiť? V karty hrať? Niet s kým. Opiť sa? To je hovädstvo. Zostáva len zabaviť sa myslením a písaním.“
Jonáš Záborský
Odporúčam aj jeho báseň Slovákom na rozlučnú
Parádny časopis a radosť byť jedným z autorov.
Prečítajte si obsah čísla s témou Nová Európa.
Michal Hvorecký 