Čo pre mňa znamenali Leftfield

Nechce sa mi veriť, že sa Leftfield chystajú na Slovensko. Keby som túto správu počul pred pätnástimi rokmi, tak by som to považoval za splnený sen, alebo skôr za halucináciu. Tanečnú hudbu som vtedy považoval za najdôležitejšiu vec v živote.

Keď prví ozajstní slovenskí dídžeji Dalo & Tibor púšťali v relácii Crystal House na Rádiu Ragtime a počas piatkových nocí v Účku single Not Forgotten, More Than I Know a neskôr Release The Pressure, prvý raz od éry Depeche Mode som pocítil, že aj moja generácia môže mať svoju kapelu. Vinyly s nápismi Hard Hands a s odtlačkami rúk priniesli hudobnú revolúciu aj do prispatej Bratislavy – samozrejme z Viedne, pretože u nás sa taká hudba ešte stále kúpiť nedala a download prakticky neexistoval.

Čítať ďalej

Kabinet stredoeurópskej hrôzy

Vždy zosmutniem, keď uvidím vo výpredaji novú knihu. Lenže vydavatelia sú dnes pod takým tlakom, že kto nechrlí dvakrát ročne sériu noviniek, neprežije. Výborný titul často prehliadnu aj poslední jednotlivci, ktorí ešte píšu recenzie, žáner, ktorému u nás hrozí vyhynutie. Po piatich mesiacoch knižka predčasne zostarne a už sa o nej nikde neinformuje, pretože pribudla halda aktuálnejších.

Väčšina čitateľov, našťastie, netuší, ako sa rodia edičné plány, inak by prišli o posledné ilúzie o vydávaní literatúry alebo toho, čo všetko sa dnes za ňu označuje. Redaktori aj v renomovaných nakladateľských domoch často len vypĺňajú kolónky podľa cieľových skupín „single tridsiatnička, ktorá rada číta blogy o depilácii” a podľa kľúčových slov „upír, akčnosť, softporno”.

Osud prehliadnutého spisovateľa postihol na slovenskom trhu aj Poliaka Mareka Krajewského. Prvú časť detektívnej série o sliezskom meste Breslau (dnes Vroclav a napriek vžitému úzu mužský rod) som skusmo kúpil s absurdnou zľavou, no keď som ju zhltol, tri ďalšie diely som už zámerne vyhľadal za plnú sumu. Tak ako odvádzam dane, aj za knižné zážitky platím, pretože inak sa autorom bude tvoriť ešte ťažšie.

Čítať ďalej

Rozhovor o turné a čítaní nahlas

Priama konfrontácia spisovateľa s publikom nemusí byť vždy príjemná a pozitívna. Nebáli ste sa toho?

Naopak, to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa na turné vydal. Rád nahlas predčítam a diskutujem. Spätná väzba je pre mňa dôležitá a patrí k tomu aj kritika.

Aký bol hlavný dôvod usporiadať turné?

Dva roky som strávil prácou na románe a chcel som ho predstaviť publiku. Tešil som sa, že budem znova medzi čitateľmi. Ľudia často zabúdajú, že spisovateľstvo je samotárske povolanie, preto som bol rád opäť intenzívne medzi ľuďmi. Moje vydavateľstvo nemá peniaze na reklamu, preto je aj toto jednoduchá a podľa mňa dobrá, zmysluplná forma propagácie nového titulu.

Čítať ďalej