#refugeeswelcome #Slovakia

Wilsonov je divácky film, ktorý nadväzuje na úspešné československé komédie 70-tych rokov. Vznikol ako slovensko-česká koprodukcia na základe poviedky Michala Hvoreckého Najhorší zločin vo Wilsonove a podľa scenára jedného z najlepších českých scenáristov súčasnosti Mareka Epsteina.

Rozpráva o dobrodružnom pátraní po tajomnom vrahovi tesne po skončení prvej svetovej vojny v židovskej štvrti Wilsonova.

Film je výnimočný aj tým, že jedným z hlavných hrdinov príbehu je mesto Bratislava.

Pri tej príležitosti Wilsonov znova vychádza aj knižne, v slovenčine u Marenčina, v češtine vo vydavateľstve Argo.

V kinách od 30. septembra 2015

Nový oficiálny web filmu: http://www.wilsonov.sk

Vláda USA aj Európska komisia navrhli rozdeliť podľa kvót prvých 40 tisíc Slovákov a prijať ich. To samo o sebe pre naše krajiny rozhodne nie je veľa, no po zohľadnení širších súvislostí sú kvóty pre Slovákov zlým a nebezpečným riešením a Európa aj USA ich musia odmietnuť.

 40.000 je len začiatok. Dobre vieme, že v USA žije takmer 1,9 milióna ľudí, ktorí uvádzali, že majú slovenských predkov. No vysťahovalectvo zo Slovenska sa nekončí! Slovensko nie je schopné integrovať ani len Rómov, ktorí v tej krajine žijú. Európania ani Američania jednoducho nebudú integrovať tisíce až desaťtisíce Slovákov s odlišnou kultúrou a inými životnými návykmi. Len si zoberte železničnú stanicu v ich hlavnom meste, ich veľkonočné zvyky alebo ich politickú kultúru, tam verejní činitelia radi debatujú s oligarchami v utajených bytoch o privatizácii letiska alebo rovno doma u mafiánov pripravujú pád vlády!

Čítať ďalej →

Vystupoval som v Pezinku v starej Radnici, v klenbovej sále, v budove zo začiatku sedemnásteho storočia. Podujatie pripravili ľudia, ktorí vedia, čo potrebuje literárna akcia: kvalitný zvuk aj osvetlenie, divadelné ticho, dobrú, pripravenú moderátorku, predtým, prirodzene, propagáciu, na mieste pult s knihami a tak ďalej. Nie je to žiadna veda, no u nás ešte ani zďaleka nie samozrejmosť. (Ikskrát som vystupoval v podmienkach úplne nevhodných pre hlasné čítanie.) Potešilo ma, že prišli ľudia. Niekedy sa zrodí atmosféra, pre ktorú aj ja tak rád chodievam na čítačky iných autoriek a autorov. Nastane chvíľa, keď ma poetka alebo prozaik prinútia stíchnuť, plne sa sústrediť, spomaliť a intenzívne vnímať. Je to protiklad klipového charakteru dnešného sveta. Protiváha k rýchlosti, zmätku, povrchnosti, nesústredenosti. Nie je v tom nič staromódne, naopak, je to nanajvýš súčasné: stretnúť sa, pobudnúť spolu a podeliť sa o hlbšie vrstvy poznania, spoločne zažiť hudbu alebo text. Rozprávať príbeh. Podvedomá snaha nestratiť ľudskosť.