Na diaľničnom prechode v Kittsee, priamo na hranici v dlhočiznej chodbe, kde sa kedysi kontrolovali kamióny, režíroval v piatok 11. septembra 2009 rakúsky režisér Joseph Hartmann krátke divadelné predstavenie. Vzniklo na motívy komédie Tam a späť z roku 1934 od Ödöna von Horvátha.
Blog
Pán profesor:)
Blahoželám svojmu otcovi Jozefovi Hvoreckému, prorektorovi VŠM – City University, ktorý bude v piatok 18. septembra 2009 v Prahe vymenovaný za profesora.
Pozrite si jeho blog na eTrende. A rodinné foto z roku 1980 :)
Let the great world spin
Drahý newyorský priateľ Colum McCann vydal nový román a 24. septembra 2009 z neho bude čítať vo viedenskom Schauspielhause. Ja som v ten deň v Prešove, ale kto z vás to má bližšie, vrelo odporúčam.
Columa som v Bratislave predstavil pred pár rokmi na spoločnej čítačke v klube Spojka. Pochvaľoval si, že to bola jeho prvá akcia v skutočnom nočnom klube :) Dídžeja nám robil Tibor Holoda. Prečítajte si oslavné recenzie a pozrite si trailer k novej knihe:
O:2!:)
Blahoželám slovenským futbalistom k fantastickému víťazstvu v Belfaste. A Radovi Ondřejíčkovi k jednému z najvtipnejších textov roka o legendárnom komentátorovi STV. Pripájam sa k výzve Stop testovaniu drog na Marcelovi Merčiakovi!:)
Bratislavský prístav
Navštívili ma redaktori Švajčiarskej televízie 1, ktorí v relácii Kulturplatz odporučili Eskortu ako jednu z desiatich kníh k téme 1989-2009: Dvadsať rokov po páde Berlínskeho múra. Nakrútili rozhovor, ktorý sa odvysiela v októbri.
Zobral som ich aj do Bratislavského prístavu, ktorý ma fascinuje a hrá dôležitú úlohu aj v románe, ktorý práve píšem.
O písaní
Nedávno som si znova prečítal knihu, ktorú považujem za jednu z najlepších, aká bola kedy napísaná: Stefan Zweig – Svet včerajška. Zbieram citáty o písaní a tento ma nadchol:
„Znevózňuje ma každá rozvláčnosť, nadbytočnosť, všetko vágne a rojčivé, nezreteľné a nejasné, všetko prebytočné a retardujúce. Dokonalý pôžitok mi poskytuje len kniha, ktorá sa ustavične, stranu za stranu, drží na vysokej úrovni, ktorá ma ustavične strhuje, a ja ju až po poslednú vetu čítam so zatajeným dychom…
Socializmom napáchnuté divadlo
Som jeden zo „všedných divákov“ (dramaturgička Darina Abrahámová) a myslím si, že to najcennejšie, čo Slovenské národné divadlo za deväťdesiat rokov vytvorilo, je publikum.
Pri cenách vstupeniek, ktoré sú v pomere k platom enormné, považujem za menší zázrak, že v hľadisku sedávam medzi prevažne starými ľuďmi. Navyše v časti mesta, kam poriadne nechodí MHD a kde sa parkovacie miesta projektovali podľa počtu áut v roku 1981. Verní diváci predstavujú pre súbor najvyššiu hodnotu a zaslúžia si poznať stav vecí.
Michal Hvorecký 