Nedávno som si znova prečítal knihu, ktorú považujem za jednu z najlepších, aká bola kedy napísaná: Stefan Zweig – Svet včerajška. Zbieram citáty o písaní a tento ma nadchol:
„Znevózňuje ma každá rozvláčnosť, nadbytočnosť, všetko vágne a rojčivé, nezreteľné a nejasné, všetko prebytočné a retardujúce. Dokonalý pôžitok mi poskytuje len kniha, ktorá sa ustavične, stranu za stranu, drží na vysokej úrovni, ktorá ma ustavične strhuje, a ja ju až po poslednú vetu čítam so zatajeným dychom…
V deviatich desatinách všetkých kníh, ktoré chytím do rúk, nachádzam zbytočné opisy, roztárané dialógy a nadbytočné, epizodické postavy, všetko veľmi rozťahané, a preto primálo napínavé, primálo dynamické.
Dokonca aj pri tých najslávnejších klasických majstrovských dielach ma rušia mnohé zaprášené a rozvláčne pasáže; často som pred vydavateľmi rozvíjal odvážny plán vydať raz prehľadný seriál celej svetovej literatúry od Homéra, cez Balzaca, Dostojevského až po Čarovný vrch, dôkladne skrátiť všetky autorove nadbytočnosti, a potom by všetky tieto diela, ktoré majú nepochybne nadčasovú náplň, opäť živo pôsobili v našich časoch.“
Na fotke asi z roku 1900 stojí Stefan Zweig vedľa svojho brata Arnolda.
Michal Hvorecký 
Presne vyjadrene! Radost citat knihy, ktore su dynamicke. Aj ked niekedy to znamena aj nevyspate noci :)
odporúčam celú knihu. a od Zweiga ešte aj Netrpezlivosť srdca.
Dakujem. Inac, co ma este vie rozculit, su aj gramaticke chyby! Napr. dlzne, ciarky tam, kde maju byt, a nie su, alebo, ak su tam, kde nemaju! Ved to uplne meni zmysel vety a clovek potom ostane stat na vete, cita ju znovu a znovu, az kym neodhali chybu, a potom straca nit a nadsenie klesa. Vlastne to brzdi tok udalosti, ktore si clovek vytvori vo fantazii pri citani. Zial, ani dobry autor sa tomu asi nevyhne. Rozdiel ale je, ak najdem 5 chyb v 300-stranovom diele, alebo 10 v 60-stranovom.
presne tak. korektúry sú veľmi dôležité, ale aj náročné… ešte citujem Zweiga: „Je to ustavičné hádzanie balastu cez palubu, ustavičné zhusťovanie vnútornej architektúry; kým väčšina spisovateľov sa nevie odhodlať, aby niečo zamlčali, čo vedia, sú sťaby zaľúbení do každého vydareného riadku a chcú sa predstaviť širšie a hlbšie, ako vlastne sú, mojou ctižiadosťou je vedieť viac, ako je navonok zrejmé.“
Zdravím, veľmi dobre napísaný článok – ako vždy. Spomenul som Michalov citát v mojom príspevku http://bit.ly/1jT5hGF
Hovorím v ňom aké 4 výhody prináša písanie samotnému autorovi textov:)