Vo fascinujúcej knihe Slovo a kultúra od Osipa Mandeľštama som v článku Vejár vojvodkyne našiel tento citát o kritikoch:

“Naša kritika… je povýšenecká, nadutá, protektorská. Kritik pravdaže nie je gymnaziálny učiteľ. Nie je jeho vecou známkovať, udeľovať vyznamenania, odmeny, alebo zapisovať žiaka na tabuľu hanby. Skutočný kritik je predovšetkým spravodajcom, informátorom verejnej mienky. Je povinný opísať knihu, tak ako botanik opisuje nový rastlinný druh, klasifikovať ju, upozorniť na jej miesto v rade ďalších kníh.

Pri tomto nutne vznikne otázka o rozsahu knihu, o význame tohto javu, o duchovnej sile autora, o všetkom, čo mu dáva právo zhovárať sa s čitateľom.

Nevidím podstatný rozdiel medzi veľkou kritickou staťou, rozvinutou do článku, a medzi malou formou kritiky – recenziou. Ale úbohosť kritikovej metódy sa výraznejšie prejaví v malej forme recenzie.”
(Preklad Jana Juráňová)

Prečítajte si o Mandeľštamovej zbierke Kto našiel podkovu. Odporúčam aj esej Disidetom, tým sa to povie