Pri hoteli Pescarus, bulvár Republicii/Mihai Eminescu, Brăila, prístavné mesto na Dunaji, východné Rumunsko.
Blog
V zabudnutí
Spisovateľka Jana Juráňová napísala výborný krátky text o Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej, zabudnutej slovensko-židovskej prekladateľke, sociologičke a literárnej vedkyni. Zahynula v roku 1944, nacisti ju spálili v Kremničke. Jej manželom bol môj obľúbený maliar Edmund Gwerk a tu je jeho Autoportrét:
Recenzia v Kurieri
Kurier recenzuje Eskortu a premenoval ma na Hrovecky :))
Cypermarket
Kotrmelec
Moja najmilšia pieseň tohto leta sa volá Somersault. Nahrala ju kapela I Got You On Tape z Kodane a vznikol k nej aj zvláštny, temný aj humorný videoklip.
Anders Trentemoller skladbu zaradil na svoju kompiláciu Copenhagen: Harbour Boat Trip a o skupine povedal:
“Danish band IGYOT present a stirring vision of electro-acoustic harmony and song. Listen carefully to the calming, distinctly human lyrics that speak volumes.”
Na Dunaji
Od piatku 24. júla 2009 som na desať dní na ceste loďou, autom a pešo z Bratislavy do delty Dunaja v Rumunsku. Potrebujem si opäť pozrieť miesta, kde sa odohráva román, ktorý práve píšem.
Nedávno som objavil ďalšiu úžasnú fotku najväčšej európskej rieky, urobil ju slávny český fotograf Josef Koudelka v roku 1994 v Rumunsku.
Pozrite si aj zábery Dunaja od rakúsko-americkej fotografky Inge Morath
Hranice lásky
Včera som zažil katarziu pri pozeraní filmu Edge of Love (Hranice lásky). Je to príbeh o dramatickom živote waleského básnika Dylana Thomasa s dvoma mimoriadnymi ženami v čase vojny.
Mal som trocha obavy, či to nebude podobná patetická katastrofa ako Sylvia (o živote poetky S. Plathovej), ale našťastie nie. Oceňovaný film sa do našich kín vôbec nedostal, ale dá sa kúpiť na dévedéčku.
Básnik Dylan Thomas sa u nás dočkal len jediného, ale kvalitného prekladu od Jána Stacha, ktorému jazykovo vypomáhal J. Vašek. V roku 1969 vyšiel výber z Thomasovej poézie Chlieb, ktorý lámem. Možno ho nájdete v antikvariátoch. Je v ňom aj jedna z mojich najmilších Thomasových básní:
Štyriadvadsať rokov
Štyriadvadsať rokov pripomína mi slzy mojich očí.
(Pochovávaj mŕtvych zo strachu, že by sa ťažko vliekli do hrobu.)
V klenbe lona som sa krčil ako krajčír,
ktorý si šije rubáš na cestu
pri svetle mäsožravého slnka.
Vyobliekaný na smrť, začul som operu zmyslov,
červené žily mám plné mincí,
v záverečnom smere k prvotnému mestu
kráčam tak dlho, až je to naveky.
Prečítajte si pre porovnanie anglický originál Twenty-four years.
Michal Hvorecký 