Čo pre mňa znamenali Leftfield

Nechce sa mi veriť, že sa Leftfield chystajú na Slovensko. Keby som túto správu počul pred pätnástimi rokmi, tak by som to považoval za splnený sen, alebo skôr za halucináciu. Tanečnú hudbu som vtedy považoval za najdôležitejšiu vec v živote.

Keď prví ozajstní slovenskí dídžeji Dalo & Tibor púšťali v relácii Crystal House na Rádiu Ragtime a počas piatkových nocí v Účku single Not Forgotten, More Than I Know a neskôr Release The Pressure, prvý raz od éry Depeche Mode som pocítil, že aj moja generácia môže mať svoju kapelu. Vinyly s nápismi Hard Hands a s odtlačkami rúk priniesli hudobnú revolúciu aj do prispatej Bratislavy – samozrejme z Viedne, pretože u nás sa taká hudba ešte stále kúpiť nedala a download prakticky neexistoval.

Čítať ďalej

Nepohoda. Kde bude znieť hudba?

Strávil som niekoľko rokov organizovaním hudobných podujatí a som šťastný, že toto obdobie je už za mnou. Robil som aj niekoľko reklamných kongresov a dve sezóny som viedol po Európe turistické skupiny.

Naučil som sa, že je jedno, či máte na starosť dvetisíc fanúšikov techna, sedemsto kardiológov alebo päťdesiat cestovateľov, podstatné je iba jedno – aby bol ich počet na konci rovnaký ako na začiatku.

Dav sa správa nevypočítateľne a udalosti sa nedajú naprogramovať vopred. Vždy je ľahšie dostať masu na miesto konania, ako ju odtiaľ v krízovej situácii evakuovať.

Nijaká skvostná dramaturgia ani vzrušujúci program nezachránia podujatie, na ktorom sa stane niečo strašné. Aj po najlepšom zážitku sa chce každý zdravý vrátiť k svojim blízkym.

Aj mne ľudia skončili v nemocnici, veterné smršte zničili plány a kazila sa technika. Nič horšie sa nestalo. Mal som šťastie.

festival pohoda 2009

Čítať ďalej