Nepohoda. Kde bude znieť hudba?

Strávil som niekoľko rokov organizovaním hudobných podujatí a som šťastný, že toto obdobie je už za mnou. Robil som aj niekoľko reklamných kongresov a dve sezóny som viedol po Európe turistické skupiny.

Naučil som sa, že je jedno, či máte na starosť dvetisíc fanúšikov techna, sedemsto kardiológov alebo päťdesiat cestovateľov, podstatné je iba jedno – aby bol ich počet na konci rovnaký ako na začiatku.

Dav sa správa nevypočítateľne a udalosti sa nedajú naprogramovať vopred. Vždy je ľahšie dostať masu na miesto konania, ako ju odtiaľ v krízovej situácii evakuovať.

Nijaká skvostná dramaturgia ani vzrušujúci program nezachránia podujatie, na ktorom sa stane niečo strašné. Aj po najlepšom zážitku sa chce každý zdravý vrátiť k svojim blízkym.

Aj mne ľudia skončili v nemocnici, veterné smršte zničili plány a kazila sa technika. Nič horšie sa nestalo. Mal som šťastie.

festival pohoda 2009

Viem, čo to obnáša a podporujem každého, kto na miniatúrnom trhu organizuje podujatia. Rozosmutnilo ma, keď som sa dozvedel o tragickom úmrtí na festivale Pohoda a vyjadrujem úprimnú sústrasť pozostalým.

Je dôležité počkať na výsledky policajného vyšetrovania, ktoré ukáže, či v krátkom, ale extrémnom nečase zlyhala technika alebo konkrétni ľudia. Súdne procesy sa môžu ťahať dlho. Veľmi držím tímu palce, aby sa so situáciou vyrovnal a pokračoval v tradícii.

Na uplynulých dvoch ročníkoch som nebol, bližšie sú mi komornejšie a menej bombastické akcie. Navyše mi trocha prekáža, ako spriaznený týždenník festivalu rozdeľuje ľudí na tých, ktorí tam patria, a ktorí nie, akoby bol každý, kto má iný hudobný vkus, automaticky imbecil.

Bez ohľadu na produkt u mňa platí: čím mohutnejšia reklamná kampaň, tým menej sa cítim byť cieľovou skupinou. Hoci by som si rád pozrel svojich obľúbených punkrockerov Airborne Toxic Event (nedostali sa ani na plagát!), radšej na nich zájdem niekam do klubu.

Prinúti tragédia kompetentných zamyslieť sa nad tým, ako zúfalo Slovensku chýbajú priestory na väčšie kultúrne akcie? Kšeftovanie so štadiónmi v Bratislave mi veľa optimizmu nedáva. Čoskoro prídeme o PKO aj o Inter, na ktorý sa nedávno sťažovali Depeche Mode.

Júnový Wilsonic znova mrzol, júlovú Pohodu opäť vytopilo. Kde bude znieť hudba?

Rád by som vyzdvihol hrdinstvo tých, ktorí v zrútenom stane pomáhali zraneným. Ich mená sa v médiách dychtivých najmä po senzáciách neobjavili. Hip-hopová scéna, často zaznávaná ako povrchná a ignorantská, má medzi sebou jednotlivcov, na ktorých môže byť hrdá – urobili oveľa viac, než všetky gangsterské gestá a silácke reči dohromady. Veľký rešpekt!

Podporte text na Vybrali.sme a dozvie sa o ňom viac ľudí.

Odporúčam aj Rado Ondřejíček: Aké dôležité je mať rád Pohodu

festival pohoda 2009

Foto: Lukáš Smiešny pre SME a SITA

Prečítajte si aj: Povolanie: Promotér
Bratislava was “nightmare” for Depeche Mode

Reklamy