Čítal som na prvom literárnom festivale na lodi na Neziderskom jazere. Už som mal šťastie vystupovať kade-tade, ale toto bol výnimočný zážitok. Veľká stepná vodná plocha pretrvala milióny rokov a vytvorila unikát priamo uprostred strednej Európy. Toľko bocianov a rákosia som naposledy videl v dunajskej delte a toľko rôznych vodných vtákov hádam ani tam.
Z tŕstia sa vynárali nadčasové prízemné drevené hausbóty, ku ktorým sa dá dostať iba po mólach alebo na člnoch – u nás by tam už určite stáli trojposchodové monštrá s ilegálnymi prístupovými cestami a načierno naťahanou elektrinou. Rakúšania nie sú v ničom lepší ako my, ale už sa naučili, že bohatstvo neznamená, že všetko je dovolené, ale naopak je to veľká zodpovednosť a záväzok. Podľa mňa skutočne veľká krajina je tá, kde sa bohatí správajú skromne a s úctou k okoliu, a kde sa zákony dodržiavajú nie preto, že sa to musí, ale preto, že sa chce.
Obe plavby boli vypredané mesiac dopredu. Mestečko Mattersburg má sedemtisíc obyvateľov, a literárny dom s bohatším programom než Bratislava. Teraz sa dramaturgovia rozhodli vyjsť z pevniny na vodnú plochu a bol to úspešný krok. Počas prestávky sa degustovalo víno napríklad od rodiny Conradovcov, ktorí pestovali vinič už v barokových časoch.
Organizátori ma poprosili, aby som pozval aj slovenských novinárov, ale odpísal mi iba jeden jediný a ani ten napokon nedorazil. Nelákala ani účasť nemeckej literárnej hviezdy či veľkého rakúskeho talentu a dvoch prvotriednych kapiel.
Do tohto kraja kedysi prirodzene patril Prešporok, kým ho (čiastočne aj násilím) nepripojili k Československu. S výnimkou lacných pozemkov v pohraničí a outletu v Parndorfe, kam sa našinci chodievajú pobiť o tenisky, akoby Burgenland zostal tak ďaleko ako pred štvrťstoročím.
Čítať ďalej 
Michal Hvorecký 