Ako učiť literatúru lepšie?

Oslovili ma z Metodicko-pedagogického centra, kde sa pripravujú školské osnovy, aby som im povedal názor na výčbu literatúry na stredných školách. Navštívil som v uplynulých rokoch desiatky gymnázií aj iných typov škôl po celej krajine a hovoril som o tom s pracovníčkami otvorene a kriticky. Prekvapilo ma, že so mnou vo všetkom súhlasili – zmeny v učení o knihách a jazyku sa na Slovensku zavádzajú veľmi pomaly, alebo vôbec. Tu sú moje návrhy, ako stav zlepšiť:

1. Neklásť ortodoxný dôraz na (zväčša) zastarané učebnice, ale využívať naplno kvalitné nové čítanky, ktoré sa však do väčšiny škôl vôbec nedostali. Jednoducho: čítať najmä literatúru, až potom teoretizovať.

2. Skončiť v ére Google a Wikipedie s našou povestnou posadnutosťou encyklopedickými vedomosťami. Tá v praxi znamená, že študenti sa nabifľujú, kedy a kde sa narodil a zomrel Hugolín Gavlovič, ale v živote od neho nečítali jediný verš a nemajú potuchy, že by ich jeho humor mohol osloviť.

Čítať ďalej

Ako sa sa stať militantným

Zaujalo ma, ako slovenského ekonóma, ktorý napísal, že je ateista, naši konzervatívci ihneď označili za „militantného ateistu“. No zarazilo ma to menej ako skutočnosť, že uzavreli dohodu s paneurópskou stranou, ktorá má v programe voľný prístup k strelným zbraniam – jej zakladateľ zbohatol aj vďaka masovému predaju tejto bohumilej komodity.

Ochraňovať nenarodené deti je zjavne ľahšie, ako brániť pred násilím živé. Do medzinárodnej straníckej partie sa pridal aj poľský popierač holokaustu, ktorý vyzval na mlátenie gejov – nazvať ho militantným by bolo nosením zbraní do armádneho lesa. Navrhujem, aby sa prídavné meno militantný používalo oveľa častejšie, pretože mimoriadne oživuje výpoveď. Začnem od seba a označím sa za militantného čitateľa. V uplynulých rokoch sa zo mňa stal tiež militantný predčítač. Čítať ďalej