Zaujalo ma, ako slovenského ekonóma, ktorý napísal, že je ateista, naši konzervatívci ihneď označili za „militantného ateistu“. No zarazilo ma to menej ako skutočnosť, že uzavreli dohodu s paneurópskou stranou, ktorá má v programe voľný prístup k strelným zbraniam – jej zakladateľ zbohatol aj vďaka masovému predaju tejto bohumilej komodity.

Ochraňovať nenarodené deti je zjavne ľahšie, ako brániť pred násilím živé. Do medzinárodnej straníckej partie sa pridal aj poľský popierač holokaustu, ktorý vyzval na mlátenie gejov – nazvať ho militantným by bolo nosením zbraní do armádneho lesa. Navrhujem, aby sa prídavné meno militantný používalo oveľa častejšie, pretože mimoriadne oživuje výpoveď. Začnem od seba a označím sa za militantného čitateľa. V uplynulých rokoch sa zo mňa stal tiež militantný predčítač.

Často vystupujem aj na slovenských gymnáziách, hoci som sa kedysi zaprisahal, že už do žiadneho nevkročím. Po ôsmich rokoch v budove na bratislavskej Grösslingovej ulici ma považovali za inventár a mýlili si ma s biologickými pomôckami.

Každá návšteva školy predstavuje vzácnu príležitosť uvidieť pána prezidenta. Väčšinou ma usadia pod jeho portrét. Chvíľu sa rozpomínam, kto to je.

Pred pár týždňami som čítal pod prezidentom trištvrte hodiny, keď mi študenti oznámili, že sa začína fajčiarska pauza. Kým som sa spamätal, žiaci už pred budovou svorne pofajčievali spolu s pedagógmi – cigarety, nie trávu!

Také vymoženosti kedysi neboli, „hulilo“ sa potajme na smradľavých záchodoch a zaprášených povalách. Komu našli škatuľku, tomu sa ušla facka, alebo buchnát zväzkom kľúčov do chrbta. Počas prestávky som pätnásť minút zostal osamote v triede – som totiž militantný nefajčiar.

Na rakúskych stredných školách fotky prezidenta nevisia. Zato ma na obchodnej akadémii vo Viedni usadili pod plagát varujúci pred vynútenými manželstvami.

Na gymnáziách v Rakúsku bežne Aziati rozprávajú viedenčinou, černosi hrajú basket so Slovákmi, recykluje sa do piatich smetných košov (ktoré sa aj vyberajú), po chodbách bleskom jazdia vozíčkari a na stene visí tabuľka s dvanástimi rôznymi náboženstvami, ktoré študenti vyznávajú.

Automaty na kondómy dokazujú, prečo krajina patrí k špičke v prevencii pohlavných chorôb. Rozhliadol som sa po triede a pomyslel som si, že militantný askét by to mal ťažké, ak by od krásnych a bystrých mladých ľudí vyžadoval zdržanlivosť.

Prístroj na prezervatívy by za mojich študentských čias spôsobil revolúciu, pretože sexuálnu výchovu nahrádzala príručka Správny pionier neonanuje: „Pohlavný pud je ako hydroelektráreň… keď prerazí hrádzu, zaleje polia, zničí úrodu a prinesie skazu.“

Podľa Piesne piesní ani veľké vody lásku neuhasia, ani rieky ju neodplavia – ešteže tak, inak by jej hrozil militantný koniec.