Po troch rokoch som opäť navštívil Pohodu a strúham poklonu ľuďom, ktorí túto masovku organizujú. Výborný festival suverénne znesie porovnanie nielen v stredoeurópskom, ale už aj vo svetovom kontexte.

Iste, niektoré dramaturgické ťahy nechápem. Za všetky spomeniem univerzálneho génia priemernosti Dorotu Nvotovú, ktorá sa dokáže v priebehu dvoch dní vyjadrovať k svetovej chudobe, štylizovať na undergroundovú divu z časopisu Eva a vydavateľstva Evitapress, ako aj ekumenicky modliť. Ale nie som dramaturg Pohody. Som návštevník a účinkujúci – a bolo pre mňa poctou, že som mohol predčítať a diskutovať v stane Rádia FM. A je obdivuhodné, že aj malé a mikroskopické pódiá si našli svoje publikum.

Čítať ďalej →