Tvorba Michala Hvoreckého patrí do tej časti slovenského literárneho spektra, kde pravidelne dochádza k názorovému stretu čitateľskej obce a kritiky. Napriek tomu ho dnes radíme k etablovaným postavám mladej domácej literatúry: Hvorecký píše, vydáva a publikuje, stretáva sa s čitateľmi doma i v zahraničí a ako jeden z mála spisovateľov prevádzkuje vlastnú internetovú stránku, ktorej obsah ďaleko presahuje tradičný rámec medailónikových údajov. Skrátka, Michal Hvorecký na viacerých frontoch programovo a cielene buduje hodnotu vlastnej značky a toto úsilie prináša svoje výsledky.

V novinke Pastiersky list sa prvýkrát súborne a v tvrdej väzbe vyjadruje k veciam verejným i menej verejným, a to spôsobom, ktorý nie je vždy v súlade s kostolným poriadkom. Podľa prebalu kniha obsahuje „satirické, autobiografické, mimoriadne ostré fejtóny a reportáže, za ktoré si autor vyslúžil tisícky kontroverzných reakcií v diskusných fórach, pobúrené odozvy politikov aj nomináciu na Novinársku cenu za najlepší komentár roka.“

Dvojsečnosť Hvoreckého tvorby sa prejavuje aj v tomto prípade. Súbor textov mapuje predstavy o kultúre a kultúrnosti, politike, postavení autora v dnešnom svete, ako i vlastné cesty k spisovateľskému remeslu. Kým niektoré sú spodobením individuálnych zážitkov a reflexií z ciest, iné spracúvajú čriepky celospoločenskej problematiky a miestami hryzú naozaj do živého. Obľúbenými a opakovane pranierovanými obeťami slovných výpadov sú predstavitelia cirkevnej hierarchie a štátu.

Materiál väčšiny fejtónov v zásade vychádza zo žitej reality postsocialistického Slovenska, často konfrontovanej so skúsenosťou zo zahraničia. Texty sú podľa tém rozdelené do štyroch častí, no niektoré sa z daného rámca vymykajú. Markantným príkladom je Hip–hopová odpoveď na Pastiersky list, svojská reakcia petržalskej subkultúrnej úderky na posolstvo otcov biskupov – Godfathers. Súčasťou zbierky je tiež provokatívny článok fiktívneho českého športového komentátora, príznačne nazvaný Proč si Slováci vítězství na MS nezaslouží?, ktorý svojho času takmer rozpútal bratovražednú vojnu. Z fejtónov občas vyskočí aj svet fikcie, napríklad Jar vo Wilsonove.

Výrazným nedostatkom knihy je absencia bibliografických údajov k textom, čím sa stráca priame asociačné spojivo s predmetnými udalosťami. Milým spestrením sú, naopak, tradične skvelé Shootyho kresby. Autor, pre jedných guru súčasnej popkultúry, pre iných len ďalším z nositeľov románotepeckých mánií, bude vnímaný aj naďalej rôzne. Hoci úroveň jednotlivých fejtónov miestami pokryvkáva, Pastiersky list možno predsa dorazí aj k tým, ktorých čitateľské cesty nevedú práve po trajektórii Matkin – Bilý – Hvorecký.

Peter Michalík, Knižná revue, 14-15/2008