V uplynulých rokoch som navštívil veľa slovenských stredných škôl. Vážim si tieto pozvania, pretože ma obohacujú všemožnými spôsobmi – vlastne všetkými okrem finančného, ale neverím, že sa v tejto krajine niekto naplno venuje literatúre (čím nemyslím čoraz desivejšiu „chic-lit“) pre peniaze, pretože skoro každé povolanie je lukratívnejšie.
Mám vzácnu príležitosť stretávať mladých ľudí, ich učiteľov a spoznávať spôsob, akým sa dnes učí o knihách a jazyku. Dávam si jedinú podmienku – nechcem, aby tam vedenie školy žiakov nahnalo. Radšej urobím podujatie pre tridsať tinedžerov, ktorých to zaujíma, ako pre tristo, ktorí tam prišli z povinnosti. Z detstva mám hrôzu z masových podujatí s pompéznym zámerom nadchnúť ľud naveky pre kultúru, ktoré však skôr všetkých navždy odradili…
Na Slovensku sa na školách stále veľa a vášnivo číta aj píše. Už aj v malých mestách ležia často na laviciach namiesto zošitov laptopy. Jedna študentka mi prečítala vydarenú poviedku z mobilu, v ktorom ju napísala. Iná je móda, rečový prejav, životná skúsenosť, čitateľský vkus a autorský štýl.
No výčba slovenského jazyka a literatúry sa prakticky nezmenila. Samozrejme, socialistický realizmus už nie je doktrína a zmizla cenzúra. Ale učebnice sa neveľmi líšia od tých mojich spred dvadsiatich rokov! Študenti sa bifľujú životopisy autorov a „to, čo chceli dielom povedať“ a odrapocú roky.
Čitateľský denník sa odpisuje z internetu. K súčasnej literatúre sa prakticky na žiadnej škole nedostanú. Študenti síce memorujú, kde a kedy sa narodil Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, ale nič od neho nečítali, a nik to od nich nevyžaduje.
Niektorí povinne zhltnú Antigonu, no pochybujem, že si z nej odnesú veľa – aj mne bola v tom veku nezrozumiteľná. Nebolo by lepšie namiesto stovky autorov prebrať počas roka poriadne piatich? A venovať sa jednému výnimočnému románu podrobne pol roka, ako to robia Francúzi s Camusovým Cudzincom, Nemci s Mannovým Čarovným vrchom či Taliani s Moraviovými Ľahostajnými?
Gymnazisti sa nedozvedia, že v našej literatúre máme Ponickej Lukavické zápisky, Slobodovu Krv, Rakúsov Nenapísaný román, Macsovszkého Hromozvonára či Vadasovho Liečiteľa. Len málo pedagógov predstaví diela Vilikovského, Pišťanka či Brežnej, ale nájdu sa aj takí a tým strúham poklonu.
Dobrí učitelia sa snažia vysvetliť, že neexistuje jediný výklad toho, „čo tým chcel autor povedať“, ale iba individuálny zážitok s románom, poviedkou či básňou, ktorý sa dá rokmi rozvíjať a kultivovať. Zistil som, že hoci je to náročné, potrebujem tieto stretnutia so študentmi, pretože ak oni nebudú čítať a písať, tak to môžeme v našej krajine zabaliť.
Prečítajte si aj: Ako učiť literatúru lepšie?
Michal Hvorecký 
Veľmi dobrý článok!
Plne sa s ním stotožňujem, do veľkej miery aj kvôli tomu, že som na strednú chodil ešte tri roky dozadu a mám celú túto skostnatelú procedúru výučby literatúry v živej pamäti. Ročne desiatky autorov, od ktorých aj tak skoro nikto zo žiakov nič nečítal – to od kníh vo všeobecnosti skôr odrádzalo než lákalo.
Držím palce, nech sa podarí čo najviac textov, ktoré trafia do čierneho tak ako tento – no a hlavne aby mali čo i len nepatrný efekt :)
Plne súhlasím. Nie je to dávno keď som ja maturovala (3 roky). Pamätám sa ako som jediná v triede čítala povinnú literatúru. Ale aj tak som robila zo slovenčiny reparát, lebo učiteľka chcela mená postáv a roky spisovateľov kedy, kde a s kým čo robili. Mám krátkodobú pamäť na mená a roky, takže pre mňa to bola nočná mora. To že som si pamätala presné pasáže s knihy, a kraviny typu akej farby bola váza ktorá bola na pravo od dverí a podobne nestačilo.To že som mala prehľad o knihách aj o súčasnej literatúre(aj keď “nekomerčnej”) s učiteľkou nehlo. Ona mala napísané čo máme vedieť a bodka. Ale som rada, že ma to od čítania neodradilo :)
veľmi dobrý článok, súhlasím s autorom. Bohužiaľ aj v maturitných testoch sa objavujú otázky typu čo chcel autor povedať, aj keď je to zabalené do inak formulovanej otázky. Niekedy sú odpovede podobné, až zavádzajúce…Žiaľ, pre stredné školy boli napísané a vydané veľmi zlé učebnice literatúry, neviem o učiteľovi, ktorý by podľa nich učil. Obsah učiva podľa štátneho vzdelávacieho programu je veľmi obšírny. Stredoškolák, napríklad aj na technickej škole, má vytvoriť časomerný verš!!!!
Podrobne sa má preberať metrika. Študenti nevedia poriadne čítať, ako môžu určovať, akú stopu básnik použil? A na čo im to v živote bude? Mohol by to niekto vysvetliť?
Hodiny literatúry ale aj jazyka a slohu by mali byť delené, pracovať s textom s 28 žiakmi je nad ľudské sily, slovenčinári na to dlho upozorňujú, ale peniaze nie sú, tak sa nedelí a učí ako kto vie…Iba nové čítanky sú dobré, len k nim chýba učebnica, tá, ktorú ministerstvo schválilo, je zlá, zbytočná a plná starých diel, ktoré stredoškoláka neoslovia, alebo im ani nerozumie. Nič nové a pútavé tam nie je.
Zlatý kliniec: máme december a dnešní tretiaci ani ich učitelia nevedia, ako bude o rok vyzerať maturita zo slovenčiny. Čo ešte treba dodať??!!!
Súhlasím.Článok to pomenoval ,tak ako to je.Synátor je zažratý do literatúry.Dá sa povedať,,Ach ten je moj,ten sa mi podobá”.Minule mal problém pretože bol na besede spolu zo svojim triednym profesorom a beseda z autorom hystoricko cestopisných kníh sa natiahla.Nestihli začiatok vyučovania strojárskej metalurgie a neobstáli žiadne argumenty ani pána triedneho.O nejakej lojalite medzi kolegami v učiteľskom zbore nemože byť teda ani reči.Sám som strojár každým cólom ale slovenskú literatúru mám rád.Je to jeden z mojich koníčkov ,na kto
ré mám málo času.Ešte na srednom učilišti sme mali pani profesorku slovenčiny ,ktorá aj keď nemohla zvládnuť plne moj pravopis,literatúru naučila nie len mňa ale aj ostatných v triede tak ,že nás inšpekcia z ministerstva zaradila nad gymnáziá.Čo je dobré ,to sa uchová.Ak má človek dobrého učiteľa ,je to veľké bohatstvo.Ozaj ak by sa to nejako dalo spojiť nezašiel by si hovoriť o slovenskej modernej a súčasnej literatúre trebárz aj do Spišskej Novej Vsi ?
ďakujem vám za komentár. keď dostanem pozvanie, veľmi rád do S. N. Vsi prídem. je to jedno z mála slovenských mestečiek, kde som ešte nikdy nevystupoval :)
Tento článok neškutočne reálne opisuje tú zúfalú situáciu výučby slovenčiny a literatúry na školách. Osobne som z toho dosť na nervy, lebo by som mala byť schopná tento rok zmaturovať, ale zatiaľ to tak veľmi nevyzerá, a to sme gymnázium :D. Vždy som mala k literatúre blízko, ale popravde, polovica povinnej literatúry za celé štyri roky ma absolútne neoslovila a často sa mi ani nedostala do rúk, keďže je pre cca. 200 žiakov, ktorým dajú logicky naraz čítať to isté, k dispozícii asi 10 kníh. Potom sa nie je čomu čudovať, keď ľudia sťahujú referáty, či už s bludmi alebo bez (odkiaľ má človek vedieť, že sťahuje blbosť, keď to nemal šancu prečítať?!). Okrem toho sa samozrejme často berie učivo, ktoré sám vyučujúci označí za nepodstatné, ale aj tak s ním strácame čas tri hodiny…Dalo by sa o tom veľa :D…(Inak vraj ste mal besedu aj u nás na škole v Za, ale dozvedela som sa to až z fotiek na stránke školy…Tak dúfam že sa páčilo:)