Na paraolympiáde v Londýne reprezentuje Slovensko tridsať telesne a traja zrakovo postihnutí športovci. Ako vieme, majú u nás ťažký život. Žijú z dôchodkov od 180 do 315 eur. Len zložito sa dostávajú k pomôckam, ktoré potrebujú. Bezbariérových bytov a verejných priestorov je žalostne málo. Vo viacerých mestách dokonca nemôžu postihnutí študovať na gymnáziu, pretože ani jedno na to nie je vybavené. Osobní asistenti sa nedajú zohnať ani zaplatiť. Sociálne zákony sa menia – k horšiemu…

Vyrástol som medzi sluchovo postihnutými, ktorých učili moja mama aj stará mama a vtedy som začal chápať, aké to je žiť v našej krajine s hendikepom. Paraolympionici bojujú napriek tomu, že štát na ich prípravu prispieva biedne a často neskoro. Aj my “zdraví” sa od nich máme čo učiť o vôli prekonať sám seba, nevzdávať sa a žiť naplno napriek prekážkam. Držím im palce, sú to hrdinovia. A nech im tam stále neprší!