Písanie nie je práca?

Pravidelne sa na mojom Facebooku vyroja jednotlivci, ktorí mi odporúčajú, aby som si „vyskúšal skutočnú prácu“ alebo zažil, aké to je „naozaj robiť“. Žasnem, ako hlboko sa do mozgov vryla nenávisť k intelektuálnym povolaniam, ktorú sme zdedili. Neuveriteľné, koľko ľudí si ešte stále myslí, že spisovateľstvo a vôbec tvorivá činnosť nie je vôbec práca.

Škoda, že si tí diskutéri na odplatu nevyskúšali na pár týždňov alebo ešte lepšie mesiacov či nebodaj na rok-dva život v slobodnom povolaní. Bez platu či akéhoľvek iného pravidelného príjmu, zato so zvýšenými odvodmi aj daňami, s neistotou, či vôbec niekto zaplatí honorár.

Nech tri dni píšu celostranovú esej pre noviny za odmenu, za akú by robotník odmietol kopať kanály. Alebo by som im odporúčal sadnúť do auta, štyri hodiny šoférovať a potom absolvovať dve dvojhodinové podujatia, podotýkam, že obe zadarmo, a na druhý deň opäť a na tretí tiež.

Čítať ďalej

O písaní

Nedávno som si znova prečítal knihu, ktorú považujem za jednu z najlepších, aká bola kedy napísaná: Stefan Zweig – Svet včerajška. Zbieram citáty o písaní a tento ma nadchol:

„Znevózňuje ma každá rozvláčnosť, nadbytočnosť, všetko vágne a rojčivé, nezreteľné a nejasné, všetko prebytočné a retardujúce. Dokonalý pôžitok mi poskytuje len kniha, ktorá sa ustavične, stranu za stranu, drží na vysokej úrovni, ktorá ma ustavične strhuje, a ja ju až po poslednú vetu čítam so zatajeným dychom…

 arnold stefan zweig

Čítať ďalej