Bol som v cudzine, preto som na Pohode tentoraz zažil iba sobotný večer, čo však zhruba sadlo aj do môjho hudobného výberu. S jednou výnimkou.
Pulp som mal rád hlavne v čase platne His ’n’ Hers, keď to bolo u nás mimoriadne nepopulárne. Za skutočné britské indie kapely sa vtedy považovali oveľa mačoidnejšie, zvukovo surovejšie a hlavne sfetovanejšie britpopové zoskupenia. Navyše som sa v diaľke utešoval tým, že som Jarvisa Cockera už raz naživo videl, síce iba tridsať sekúnd na londýnskej ulici roku 1994 pred vydavateľstvom Rough Trade, kde síce nespieval, ale zato odvtedy viem, že hrubizné zimné kožuchy sa dajú nosiť aj v najhorúcejšom lete. Tým chcem vyjadriť, že dosť závidím všetkým, ktorí tam v piatok večer boli a verím, že ste si „brak“ užili.
Príchod som si vypočítal tak, aby som pokojne stihol Public Image Ltd. Auto mi však dovolili zaparkovať kdesi pri hrade Beckov, takže festival sa začal turistickým pochodom a stopovaním majiteľov parkovacích lístkov, čo bol pre mňa až do včerajška neznámy produkt za dvadsať eur (pre nás jednovečerných návštevníkov ekvivalent prime timu podzemných garáží v centre Bratislavy). O taxíku, velocipéde či kyvadlovom autobuse ani chýru.
Michal Hvorecký 