Novinárka Hana Fabry so mnou urobila rozhovor pre denník Pravda. Potešilo ma, že jej otázky boli celkom iné ako zvyčajne. S jej milým súhlasom, za ktorý ďakujem, si interview môžete prečítať aj tu:
Slovenská kultúrna scéna je rozhádaná. A to priam geneticky. Počnúc sochou Svätopluka na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu cez boj o PKO, budmerický kaštieľ spisovateľskej obce či ten v Moravanoch obce výtvarníckej. Súboj s mocou a peniazmi neprežila kultová „nepohodlná“ Stoka. Bitky o kultúru sa u nás zvádzali aj na ekonomickom fronte pri nastavovaní (otrasnej) DPH na knihy. Prospievajú kultúre a jednotlivým subkultúram, jej tvorcom a konzumentom, večné spory?
Spory môžu byť aj prospešné. Ja skôr vidím opačný problém – naša spoločnosť prežíva zvláštny stav umŕtvenia a apatie. Verejná diskusia by sa nám zišla, no mne sa skôr zdá, že vládne až podozrivé ticho, hlavne vzhľadom na to, akú krízu kultúry prežívame. Najživšie spory sa vedú v diskusných fórach, hlavne anonymne, čo nemá cenu. Najviac daný stav škodí samotným tvorivým ľuďom. Nevieme sa zjednotiť, každý bojuje, aby sa uživil, nemáme spoločný hlas, preto nedokážeme spoločne nič vybojovať. Jeden príklad za všetky je literárny dom v Bratislave – stále ho nemáme a ani tak skoro nebudeme mať. Nemeckí autori majú aj vlastné odbory, kde presadzujú spravodlivé honoráre, radia si navzájom so zmluvami a obhajujú svoje práva.
Michal Hvorecký 