Slovensko

Kam idú moje dve percentá

/ Michal Hvorecky / 4 komentáre

K problematike Literárneho fondu sa vyjadrujem už roky, ale pri aktuálnej afére to rád urobím znova. V prvom rade, na Slovensku nikdy nebola rovná daň. Od začiatku z nej boli vylúčení tvoriví ľudia, ktorí platia v tejto krajine o dve percentá vyššie dane ako zvyšok obyvateľstva. A nielen to, platím dokonca viac ako korporácie, ktoré majú väčšinou beztak daňové prázdniny: US Steel 10 rokov!, podobne VW, PSA, Johnson Controls, Samsung alebo Sony. A už sa k nám chystá BMW, ak mu štát poskytne pol miliardy eur a daňové voľno…

Ak vizuálna umelkyňa, divadelník alebo básnik žiadajú zopár stoviek eur na výstavu, novú hru alebo knihu, tak sú ešte aj v novinárskej obci označovaní za príživníkov a parazitov. Ale keď mimoriadne ziskové zahraničné firmy žiadajú desiatky miliónov, tak to vždy znamená „oživenie“, „posilnenie“ a sú to samé „pozitívne stimuly“. Napríklad v Írsku štát poskytuje daňové prázdniny umelcom, pretože tí patria k sociálne najviac ohrozeným obyvateľom.

Literárny fond je prežitok komunistickej minulosti a ďalší dôkaz, že väčšina kultúry sa u nás vôbec nezreformovala (a ani sa v dohľadnej dobe meniť nebude). Rád budem solidárne prispievať na tvorbu iných, ale odmietam povinné odvody do pochybných fondov, ktorých správcovia a kamoši sa na zastaranom systéme priživujú. Nikdy som sa v Literárnom fonde o podporu neuchádzal, pretože nechcem legitimizovať jeho činnosť. Ale platiť som im musel zo všetkých svojich honorárov, z každého článku, z každej predanej knihy. Ja nepotrebujem chodievať do „tvorivo-rekreačných zariadení“. Mne úplne postačí, keď ma prestanú trestať poplatkami iba za to, že píšem.

Prečítajte si, ako Literárny fond narába s peniazmi, ktoré vyberie na povinných 2 percentách z honorárov.

Generácia blogerov

/ Michal Hvorecky / Jeden komentár

Samo Marec, moja maličkosť a ďalší autori sme sa objavili v článku Generácia blogerov v Profite. „Prvý raz som sa pripojil na internet, keď bol ešte čiernobiely. Nie grafický, ale len textový,“ spomína Michal na rané skúsenosti s technológiami. O dva roky neskôr začal na stránku pravidelne pridávať aj svoje články. „Mnohí ľudia si myslia, že mám zložito urobený web. Pritom som ho vytvoril sám s pomocou priateľov za jeden deň.“

Foto – Michal Matloň

Ako učiť literatúru lepšie?

/ Michal Hvorecky / 33 komentárov

Oslovili ma z Metodicko-pedagogického centra, kde sa pripravujú školské osnovy, aby som im povedal názor na výčbu literatúry na stredných školách. Navštívil som v uplynulých rokoch desiatky gymnázií aj iných typov škôl po celej krajine a hovoril som o tom s pracovníčkami otvorene a kriticky. Prekvapilo ma, že so mnou vo všetkom súhlasili – zmeny v učení o knihách a jazyku sa na Slovensku zavádzajú veľmi pomaly, alebo vôbec. Tu sú moje návrhy, ako stav zlepšiť:

1. Neklásť ortodoxný dôraz na (zväčša) zastarané učebnice, ale využívať naplno kvalitné nové čítanky, ktoré sa však do väčšiny škôl vôbec nedostali. Jednoducho: čítať najmä literatúru, až potom teoretizovať.

2. Skončiť v ére Google a Wikipedie s našou povestnou posadnutosťou encyklopedickými vedomosťami. Tá v praxi znamená, že študenti sa nabifľujú, kedy a kde sa narodil a zomrel Hugolín Gavlovič, ale v živote od neho nečítali jediný verš a nemajú potuchy, že by ich jeho humor mohol osloviť.

Čítať ďalej →

Prvý máj

/ Michal Hvorecky / 3 komentáre

Som šťastný, že ma na Prvého mája ako pred 25 rokmi už nikto nenúti ísť do sprievodu, aby som šibrinkoval krepovým mávatkom pred geriatrickými súdruhmi, ktorých oči hrozivo zväčšili popolníkové okuliare. Deduškovia sa ako naschvál stále pozerali niekam doblba a vždy medzi nimi stála aj jedna duchom neprítomná teta, aby sa nepovedalo (podobne ako dnes).

Z verejného rozhlasu hulákali zdravice hlásateľov, zneli posolstvá z fabrík aj škôl, ktorých obsahom nebolo vôbec nič, a striedali sa s ľudovou hudbou a s tým najpopulárnejším z domáceho popu (Vondráčková, David & spol, čiže to isté, čo dnes). Iskry iskrili. Pionieri salutovali. Zväzáci falošne spievali Pieseň práce, ktorou sa oslavovalo celoročné flákačstvo v ČSSR. Ako dobre, že sa nemusím promenádovať pod krvavočervenou tribúnou, na ktorej boli špendlíkmi popripichované choré heslá z polystyrénových písmen, čo večer opadali ako lístie a povaľovali sa medzi haldou dotrhaných transparentov, odznakov a vlajok.

Už mi nijaký pripitý Serjoža netlačí hlavu do svojho tanku, aby som aj znútra videl, kto a čo sa svedomito stará o to, aby som sa nikdy v živote nikam nedostal západným smerom, a aby som si pripomenul, kto každoročne ničí naše cesty počas vojenských manévrov. Veliteľ nám porozprával, že na svetový mier sa treba dobre vyzbrojiť a slobodu treba na hraniciach prísne strážiť, aby jej nikto neunikol. Delá aj transportéry s dlhočiznými raketami, o akých sníva mokré sny ďalší potomok Kim Ir-sena, sa tiahli cez pol Bratislavy.

Bol som z toho dňa taký ohučaný, že mi vôbec nechutil párok za odmenu, v ktorom bolo oveľa viac vody ako mäsa, ani ruský čaj, v ktorom nebola ani štipka čaju, nehovoriac Ruska. Raz ma zobrala do sprievodu aj otcova matematická fakulta, ale tá bola v rade až úplne posledná, a keď sme sa dostali na rad, na tribúne už nezostala ani noha, pretože režim mal oveľa radšej murárov ako vzdelaných ľudí (tak ako dnes náš premiér). Želám vám príjemný slobodný Prvý máj!

Prečítajte si aj: Reklama včera a dnes

Dospelý čitateľ detských časopisov

/ Michal Hvorecky / 3 komentáre

Voľby dopadli výborne. Odteraz bude u nás už len dobre, to viem rovnako, ako fakt, že nezomriem. V mojom živote zavládol taký pocit istoty, že ani veža z piesku nie je stabilnejšia, o domčeku z karát ani nehovoriac.

Konečne sa na mňa zovšadiaľ nevalí politika, a môžem sa naplno vrátiť k svojej obľúbenej činnosti – k čítaniu detských časopisov s jeden a polročným synom. Jednou z mála výhod rodičovstva je, že človek si v električke vytiahne Zorničky, Včielky, Lienky, Vrabčekov, Maxíkov, Bobíkov, Šikovníčkov a ľudia sa naňho nepozerajú škaredo. Inak je podpora nášho štátu pre mladé rodiny zhruba taká, že jej tajným cieľom je zjavne definitívne zastaviť reprodukčný proces, urobiť zo sexu čistú kratochvíľu a počkať, pokým národ nevyhynie.

Čítať ďalej →

Upokoj ficovoliča a pomôž krajine

/ Michal Hvorecky / 4 komentáre

Si podobne ako ja znepokojená/ý z politického vývoja na Slovensku? Aj ty sa obávaš, že nás čaká vláda jednej strany a na jej čele premiér s absolútnou väčšinou v parlamente, o ktorom Haščák z Penty povedal: „Fakt je taký, že my Fica financujeme 8 rokov“?

Ako tejto hrozbe vzdorovať? Mám nápad. Keďže šanca, že Mikuláš Dzurinda odstúpi z kandidátky SDKÚ-DS je ešte oveľa menšia ako potná žľaza, ktorá zostala Mariánovi Kočnerovi po aplikovaní botoxu do podpazušia, situácia si žiada niečo iné.

SMER-SD má preferencie od 37,3% (Focus) po 40,6% hlasov (MVK), čo je 16 až 21% oprávnených hlasov. Je vysoko pravedpodobné, že SMER-SD získa menej hlasov ako roku 2010, no napriek tomu môže zostavovať vládu sám. Grafy ako tento sú však zradné.

Čítať ďalej →