Nemeckom nedávno prebehla búrlivá debata o tom, či je súčasná literatúra príliš „slušná a konformná“, ako to vyjadril jeden kritik. V zámorí úspech románov Jonathana Franzena (Rozhrešenie, Sloboda) vyvolal kontroverziu, či sa mu darí predovšetkým preto, lebo rozpráva tradične, realisticky, a rezignoval na avantgardu. Na Slovensku zasa nijaký širší kultúrny diskurz neexistuje.

Myslel som na to, keď som sledoval bratislavské vystúpenie varšavského Národného divadla, posledného zahraničného hosťa festivalu Eurokontext.

Slávny a starý Teatr Narodowy (vznikol roku 1764!) prišiel s hrou Anonymné dielo od Stanisława Ignaca Witkiewicza, známejšieho pod skratkou Witkacy. Ktovie, či si poľskí dramaturgovania vybrali hru škandalistu aj preto, že stelesňuje protiklad dnešnej éry kompromisov a prispôsobovania sa.

Čítať ďalej →