Od 17. novembra „zadarmo“

Vybrať dátum 17. november pre štart cestovného zadarmo – to je aj na súčasné vládne pomery mimoriadne krutá irónia, či skôr nehorázna drzosť. Symbolickejší dátum na definitívny odklon Slovenska od slobodného trhu a spravodlivej súťaže sa v kalendári jednoducho nájsť nedal.

Sotva sa garnitúra dobabrala v čoraz väčšom paškvile menom Ústava – a po mesiacoch márnenia času „rokovaniami“ u nás zakázala neexistujúce veci: sobáše gejov a vývoz vody – tak sa obrátila k vláčikom.

Železničná spoločnosť Slovensko patrí dlhodobo k najkorupčnejším firmám u nás, ani nehovoriac o Cargu, čo je Gorila na koľajach. Napriek dotácii takmer dvesto miliónov eur ročne sa na väčšine tratí bojím vstúpiť na záchod, aby som nedostal infekciu a neomdlel od smradu. Naše vagóny patria k najstarším a trate i rušne k najpomalším v Európe.

Železničná_spoločnosť_Slovensko_logo

Verejný dlh SR toho roku prekročí polovicu HDP. To je najviac v dejinách krajiny. Toto nové „zadarmo“ nás vyjde mimoriadne draho. Odhady hovoria, že opatrenie bude stáť desiatky miliónov eur, ale keďže my sme tu doma, nákupy starých českých vlakov sa určite podarí vyšplhať až na sumy za nové TGV.

Za tie peniaze by sa celá SAVka mohla zmeniť na popredné svetové výskumné centrum a stovky učiteľov by mohli zarábať aspoň toľko ako výpravcovia. Ani nehovoriac o autobusároch, ktorí sa teraz – istoty! – môžu v nejednom regióne rovno hlásiť na Úrade práce.

Samozrejme, mnohí voliči sa budú radovať, lebo akože ušetria. Ale na každom „nulovom lístku“, nádherne výstižnom novotvare Ficovej vlády, by malo byť verzálkami napísané, že chýbajúce číslo zaplatia ich deti a deti ich detí.

ČSSR dostal na kolená aj vysoký štátny dlh. Lenže kto mohol 17. novembra 1989 tušiť, akí neuveriteľne nezodpovední a populistickí vládcovia budú rozhodovať o plytvaní verejnými financiami presne o dvadsaťpäť rokov neskôr.

Reklamy

Tvorivosť si zaslúži odmenu

“Pán Hvorecký, môžete nám akciu urobiť grátis?” Email zo štátnej inštitúcie, ktorá ma chce pozvať na vystúpenie. Odmenou mi vraj bude “dobrý skutok”.

Už desať rokov si hovorím, že nebudem vystupovať zadarmo, ale vždy znova sa nechám prehovoriť. Čítam rád a vážim si každú príležitosť predstaviť svoju prácu publiku. Ale nerozumiem, ako môžu v roku 2013 od niekoho žiadať prácu bez nároku na honorár. Zvlášť teraz, keď sa prudko zvýšili odvody a keď štát ešte väčšmi žmýka ľudí pracujúcich na dohodu.

Nikomu ani nenapadne prosiť montéra alebo robotníka, aby čokoľvek urobil zadara. Ale spisovateľ, výtvarník, dramaturg – od nás sa to naďalej akosi automaticky očakáva: nájsť si čas, pricestovať, byť k dispozícii aj cez víkend, podať výkon a potom pokorne odísť domov…

Obrázok

Začínam toho mať dosť. Keď o tejto situácii hovorím kolegom v zahraničí, väčšinou mi ani nechcú veriť. Nevedia si predstaviť, že je taký prístup k umelcom vôbec možný. Ešte aj v krachujúcom Maďarsku sú na tom literáti lepšie: knižnice, školy a univerzity im čítačky a prednášky platia. Ja to robím vo svojom voľnom čase a za vlastné. A samozrejme, pozývajúca inštitúcia si naplnila program, vykázala činnosť, legitimizovala svoju existenciu aj svoje platy.

Presne tu je podľa mňa jeden z hlavných problémov našej kultúry. Úradníci, ktorí to organizujú, si hovejú na teplých miestečkách, často najmä politickí nominanti alebo kadejakí bratranci a kamoši starostov a županov.

A tí, ktorí sa reálne snažia kultúru robiť, sa zmenili na ochotníkov, na novodobých hobby tvorcov. A keď sa vzbúria, že takto to už ďalej nejde, hneď ich nahradia noví, pretože vždy sa nájde niekto, kto to urobí ešte lacnejšie, alebo dokonca zaplatí, aby tam vôbec mohol byť. Za oponou už čakajú desiatky amatérov, ktorí sú ochotní urobiť čokoľvek, aby sa presadili a ďalší amatéri ich potom zadarmo a ochotne ohodnotia, akí boli úžasní.

Napísal som pánovi riaditeľovi, že zadarmo vystúpiť nemôžem a teda neprídem, tak ako ani on a jeho zamestnanci nechodievajú do práce bez nároku na plat. Vysvetlil som mu, že nemám iné zamestnanie a tvoriví ľudia si za svoje výkony zaslúžia odmenu.

Na 24 hodín nastalo ticho a potom prišla správa, že peniaze sa zrazu našli. Ponúkli mi honorár, síce pomerne nízky, ale predsa, preto som sľúbil, že prídem.

Zároveň som ich vyzval, aby v rozpočtoch vždy počítali s honorármi pre spisovateľky a spisovateľov aj pre iných kreatívnych ľudí, aby sa z toho stalo pravidlo. Pán riaditeľ priznal, že im to predtým ani nenapadlo, ale že si uvedomujú, ako sa doba zmenila a budú to v budúcnosti zohľadňovať a urobia, čo sa bude dať.

Podobný problém ako ja máte mnohí: v architektúre, vo vizuálnom umení, v hudbe, dokonca aj v modelingu od vás chcú plnohodnotné výkony, ale neraz len za symbolickú alebo dokonca žiadnu odmenu. Ozvali sa aj literárni kolegovia z Ukrajiny a Poľska, kde správa vzbudila vlnu solidarity. Sú na tom podobne…

Viem, že sa to dnes veľmi nenosí, ale podľa mňa by sme mohli skúsiť vyvinúť spoločné úsilie, aby sa na verejnosti tvorivá práca začala chápať ako povolanie, nielen ako záľuba. Mnohí ľudia sú mylne presvedčení, že žijeme v blahobyte a väčšinu času sa flákame, nemajú potuchy, aké nízke sú honoráre za články či knihy alebo za koncerty, nevedia, že výtvarníci musia často dokonca zaplatiť za to, aby mohli vystavovať v štátnych galériách!

Vo verejnosti prevláda predstava tvorivej práce ako večného romantického ničnerobenia, čakania na múzu a života bez starostí. Pritom makáme často viac ako ľudia v bežných robotách, zdierajú nás na nových, vyšších odvodoch aj daniach. My tvoríme obsahy v novinách alebo programy vo výstavných sieňach či v divadlách.

Sme generácia individualistov. Každý tvorí inak. Zväčša bojujeme o prežitie. Naše práva nikto nezastupuje. Mnoho talentov odišlo do iných povolaní, pretože si už nemohli dovoliť žiť ďalej len z tvorby. Ak sa niečo nestane, tento trend bude pokračovať.

Po svojej skúsenosti vám radím: ak vám nebudú chcieť zaplatiť, informujte o tom, protestujte, nedajte sa vydierať, požadujte primeraný honorár. Spoločne môžeme vytvoriť silnejší tlak na to, aby sa veci zmenili. Máte moju podporu.

Lovci & zberači v lepších formátoch

Takmer dvetisíc ľudí si za pár týždňov stiahlo legálne a zadarmo zbierku poviedok Lovci & zberači. Veľmi si cením aj podnetnú diskusiu, ktorá sa okolo môjho rozhodnutia rozprúdila.

Viacerí z vás mi vyčítali, že som knihu poskytol len v PDF. To som aj očakával, no nevyznávam sa, žiaľ, v elektronickom publikovaní, a nevedel som s tým nič urobiť. Preto ma zvlášť potešilo, keď sa niekoľkí čitatelia ponúkli, že mi s tým pomôžu a skutočne aj čo-to urobili alebo poskytli cenné rady. Niektorí z nich boli roku 2001, keď tá kniha vyšla prvý raz, ešte deti. Vďaka všetkým! Najďalej sa dostal Denis alias dxcore35. Patrí mu moje veľké poďakovanie za ochotu a pomoc. Jeho zásluhou si Lovcov & zberačov môžete stiahnuť vo formáte epub alebo mobi. Prosím, ohodnoďte výsledok a napíšte spätnú väzbu.

Toto je internet, aký mám rád – otvorená a živá kreatívna komunita, ktorá diskutuje, uvažuje a spoločne hľadá nové cesty a riešenia, kde sa nielen mláti prázdna slama v nezmyselných diskusných fórach, ale kde sa niečo konkrétne vytvára, kde sa experimentuje aj za cenu rizika, keď je výsledok neistý.

Keď som začínal písať, email používalo na Slovensku iba zopár desiatok ľudí. Dnes už mnohí premýšľame o tom, ako sa budú vydávať knižky v budúcnosti, čo čaká tradičné literárne vydavateľstvá a veľké distribúcie, za čo sa oplatí platiť a za čo vôbec nie. Zažil som príchod webu pre masy, sociálnych sietí, rozmach audiokníh a teraz ebookov. A už sa teším na ďalšie prekvapenia.

Píšem ďalej a vlastne stále rovnako: pre mňa zostáva podstatný iba samotný text. Forma je druhoradá. Pracujem na nových poviedkach a píšem ich na počítači aj rukou do notesa. Zverejním ich, iba ak s nimi budem spokojný.

Keďže formáty mobi a epub znamenajú technologický posun, pridávam tentoraz obálku druhého vydania, ktorú urobila Mikina Dimunova na motívy tej prvej Tiborovej.

Prečítajte si aj: Lovci & zberači: kniha na stiahnutie

Nelegál mi nie je egál

Lovci & zberači: kniha na stiahnutie

23. apríla je Svetový deň knihy a autorských práv. Venujem vám svoju zbierku poviedok Lovci & zberači. Myslím si, že autori majú oveľa viac povinností ako práv. Nepáči sa mi knižný trh, kde nadnárodný distribútor zarobí na jednom mojom predanom výtlačku 6 eur, zato ja 90 centov. Je to aj možnosť pre ľudí, ktorí si v čase krízy nemôžu dovoliť kupovať poviedky alebo romány, a ktorých je u nás, žiaľ, stále viac.

Oveľa, oveľa väčšou hrozbou ako nelegálne sťahovanie je podľa mňa svet, kde sa nečíta. Zároveň pripomínam, že ak si moju knižku kúpite, naozaj trocha prispejete k tomu, že môžem ľahšie a rýchlejšie dopísať ďalšiu. Želám vám inšpiratívne čítanie! Celý rukopis si zadarmo stiahnete vo formáte PDF tu: Michal Hvorecky Lovci & zberaci alebo vo formáte epub a mobi.

Čítať ďalej