Písal sa rok 1978. Ona pracovala ako učiteľka francúzštiny, on bol stavebný inžinier. Mali sa radi, vzali sa, narodili sa im dvaja chlapci. Žili v Bratislave, v malom byte v Ružinove.

Slovnaft veľmi trápil obyvateľov splodinami. Do bratislavského ovzdušia aj vody sa sústavne dostávali nebezpečné škodliviny.

Situácia dospela tak ďaleko, že sa zamorená voda nesmela piť a vozila sa po sídlisku v cisternách. Ona ešte v deviatom mesiaci tehotenstva vláčila dve plné vedrá po schodoch. Chlapci začali mať vážne respiračné problémy a nábeh na astmu. Absolvovali niekoľko operácií.

Synovia rástli a vzťah dvojice sa kazil. Počas škôlky kríza dospela až k dohode o rozvode. Otec tušil, že deti budú súdom pridelené matke. Nechcel sa s tým nechcel zmieriť. Pripravoval plán.

Zdravotné problémy synov umožňovali požiadať o rekreáciu. Lekár navrhoval Vysoké Tatry. Existovala aj teoretická šanca získať povolenie na dovolenku v Juhoslávii: soľ, more, zdravý vzduch… Otec bojoval a napokon doložku získal. Od Jadranu ušiel so synmi do Rakúska, mali vtedy päť a šesť rokov, starší už bol prihlásený do základnej školy.

Pre mamu to bol šok. Na dovolenku ju nepustili a teraz sa jej to vypomstilo. Zrazu ju od vlastných detí oddeľovala Železná opona.

Čítať ďalej →