Skutočný príbeh zo Studenej vojny

Písal sa rok 1978. Ona pracovala ako učiteľka francúzštiny, on bol stavebný inžinier. Mali sa radi, vzali sa, narodili sa im dvaja chlapci. Žili v Bratislave, v malom byte v Ružinove.

Slovnaft veľmi trápil obyvateľov splodinami. Do bratislavského ovzdušia aj vody sa sústavne dostávali nebezpečné škodliviny.

Situácia dospela tak ďaleko, že sa zamorená voda nesmela piť a vozila sa po sídlisku v cisternách. Ona ešte v deviatom mesiaci tehotenstva vláčila dve plné vedrá po schodoch. Chlapci začali mať vážne respiračné problémy a nábeh na astmu. Absolvovali niekoľko operácií.

Synovia rástli a vzťah dvojice sa kazil. Počas škôlky kríza dospela až k dohode o rozvode. Otec tušil, že deti budú súdom pridelené matke. Nechcel sa s tým nechcel zmieriť. Pripravoval plán.

Zdravotné problémy synov umožňovali požiadať o rekreáciu. Lekár navrhoval Vysoké Tatry. Existovala aj teoretická šanca získať povolenie na dovolenku v Juhoslávii: soľ, more, zdravý vzduch… Otec bojoval a napokon doložku získal. Od Jadranu ušiel so synmi do Rakúska, mali vtedy päť a šesť rokov, starší už bol prihlásený do základnej školy.

Pre mamu to bol šok. Na dovolenku ju nepustili a teraz sa jej to vypomstilo. Zrazu ju od vlastných detí oddeľovala Železná opona.

48edaf80bc7c5cd887870000

Rozvod ešte neprebehol, takže oficiálne bola manželkou zločinca, odsúdeného v neprítomnosti na dva roky za ilegálne prekročenie štátnych hraníc.

Skúšala všetko. Úrady, ministerstvá, Červený kríž, charitu, krajanov. Nič nepomohlo. Začala ju sledovať ŠtB. Každý večer stáli pod jej bytovkou, či sa vrátila domov. Sledovali ju. Šikanovali. Nepustili ju absolútne nikam. Musela žiť s tým, že je od svojich synov vzdialená iba šesťdesiat kilometrov, no zrejme ich už nikdy neuvidí.

Písala deťom listy, ale otec im ich nedával. Jej hlavným cieľom sa stalo odísť z ČSSR. Chcela sa vydať za cudzinca, aby jej povolili odchod, ale oficiálne ešte nebola rozvedená.

Tento príbeh mi vyrozprávala žena, ktorá ho prežila. Už dávno býva vo Francúzsku. Synov stretla znova až po desiatich rokoch. Napriek dlhému odlúčeniu si napokon v dospelosti vytvorili dobrý vzťah. Práve spolu vo Viedni strávili Vianoce. Už má aj vnučatá.

Nechápe sentiment za minulým režimom. Nechápe to sústavné zľahčovanie a falšovanie dejín.

Počúval som ju a pripomínal som si, že najlepšie príbehy sa často začínajú aktom neprávosti, krivdou. Pokračujú ďalekou cestou. A nevyhnutne smerujú k vykúpeniu, k očiste a smrti.

Reklamy

3 thoughts on “Skutočný príbeh zo Studenej vojny

  1. Čo tu lamentujete na skrivodlivosťou a ojedineľosťou….ved aj kokosové orechy ročne zabijú vyše 600 ľudí a tento režim robí na Slovensku väčšie urpenie a viacerým…..ešte aj nemajetní, žijúci dôchodcovia sú dľžní hoci sú “slobodne” okradnutí vid banky, nebanky, Široký, platitelia svojich “dôchodkov” súkromným dôchdkovým spoločnostiam….!?!

  2. Ano spomínate ojedinelé banality, ved len kokosové orechy zabijú vyše 600 ľudí ročne….a viacej ľudí okráda “sloboda” aj o úspory ako sú banky, nebanky, Široký a súkromné dôchodkové spoločnosti….a ešte sú žijúci dôchodcovia(okrem štátu) dlžní exekurvátorom “zo zákona”…!?!

  3. Ako môže niekto zľahčovať socializmus a prirovnávať ho k obetiam akýchkoľvek orechov? A prečo si zaplatení lobisti navzájom kradnú nápady na protiargumentáciu? O_o ?

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s