Lenka Zogatová bude na tomto svete veľmi chýbať. Spoznal som sa s ňou náhodou roku 1998, keď som v Bratislave hľadal priestor, kde by som mohol pokrstiť svoj debut Silný pocit čistoty. Zo všetkých divadiel aj klubov ma vyhodili, alebo si odo mňa vypýtali také nájomné, o ktorom som mohol len snívať. Už úplne zúfalý som zašiel za touto dámou do Českého centra. Chcel som sa s ňou iba poradiť, kam sa mám ešte obrátiť. Okamžite mi ponúkla, aby som podujatie zorganizoval u nej v bývalom Véčku. Dohodli sme priamo na mieste, aby na čítačke hosťovali dvaja dížeji z Prahy aj kapela Here.

Vtedy som si uvedomil, že predo mnou stojí tá istá Lenka Zogatová, ktorej meno som veľakrát čítal malým písmom na elpéčkach brnianskych kapiel ako Dunaj alebo E! a ďalších. Egon Bondy mi na krste o polnoci prezradil, že to ona zorganizovala tajný koncert Nico roku 1985 v Brne.
Neskôr sme spolu ešte pripravili niekoľko akcií, na ktorých sa hudba spájala s filmom, literatúrou či komiksom. Pomohla nespočetnému množstvu mladých tvorcov rôznych žánrov. Navonok na mnohých pôsobila ako drsňáčka, ale vo svojom vnútri to bola veľmi krehká a citlivá bytosť s mimoriadnym vnímaním pre autentickú tvorivosť.

Skoro celý profesionálny život zápasila s tým, že nemá formálne vzdelanie. úradníci nedokázali pochopiť, že v niektorých režimoch je lepšie neštudovať, zvlášť isté odbory, alebo že niektorí jednoducho študovať nesmeli. pritom Lenka svojou prácou dokazovala, čo naozaj dokáže autentický kultúrny manažement a diplomacia. a tento systém u nás funguje dodnes. stále majú oveľa väčšiu hodnotu tituly, ako reálne výkony. preto mnohí špičkoví vedci, ktorí prednášajú na svetových univerzitách, nemôžu u nás učiť ani na strednej škole, lebo im chýba pečiatka z akéhosi doškolovacieho strediska. musela sa prizerať, ako študovaní marxistickí estetici obsadzujú jeden po druhom posty na kultúrnych úradoch a jej vyčítali “neodbornosť”. Lenka sa nedala odradiť a v dospelom veku študovala a stala sa pre mnohých spolužiakov druhou mamou.

Bez takýchto vzácnych, múdrych a nadšených ľudí nemôže umelecký svet fungovať. Vo svojej vášni šla až za hranicu vlastných síl. Dodnes jej ďakujem za to, že ma podporila, keď ma absolútne nikto nepoznal. Vážim si, že som ju v živote smel spoznať. Nech odpočíva v pokoji. Nech jej znie You Forget To Answer a nech nájde svoj sen, svoje Brno, svoj Jablunkov.

Foto: Monika Hlaváčová, MF DNES