Maxim 2

Maxim 2! Dovoľte mi pri tejto slávnostnej príležitosti stručne bilancovať rodičovskú skúsenosť. Otcovstvo je brutálne ťažké, oveľa ťažšie, ako si myslíte. A tým nemyslím len samozrejmé veci ako prebaľovanie plienok, umývanie alebo uspávanie – nechápem, prečo ľudia nechcú spať v jedinom období svojho života, keď skutočne do sýtosti môžu.

Oveľa náročnejšie je spomenúť si na druhú, tretiu a dvanástu strofu pesničiek ako Tancovali líška s macom alebo Medveďku daj labku. Naši predkovia zjavne kosili trávu a hrabali seno celé dni, inak by určite nestihli vymyslieť také nekonečné kusy. Ani nehovoriac o márnej snahe vydolovať z pamäti, do čoho a komu presne varila myšička kašičku a ďalšie riekanky, kde pavúci lozia po stenách, mačky chodia na hrušky a capko na kopačku. Cupi lupi! Momentálne čítam najmä leporelá a detské knižky a celkom si to užívam. Niektoré slovenské rozprávky sú oveľa hrôzostrašnejšie ako škandinávske trilery.

Ozaj zvláštne je byť sám s dieťatom v obchode alebo na prechádzke. Pre väčšinu slovenských žien je osamelý otec so synom okamžite podozrivý z absolútnej neschopnosti. V živote sa ku mne inak slušne vyzerajúce staršie dámy nesprávali tak drzo. Po jednej sekunde alebo letmom pohľade vedia, že je chlapcovi zima, bolí ho brucho a dokonca aj to, či je hladný, smädný a celkovo nespokojný so stavom svojho života a celého sveta. Samozrejme, panie zároveň vyjadria presvedčenie, že ja mu jedlo aj tak pripraviť nedokážem, takže úbožiatko bude trpieť aj naďalej. A čo som si vypočul, keď som syna prvý rok nosil v klokanke na hrudi! Jedna babka na mňa chcela zavolať políciu, akoby som dieťa neniesol v zdravotníckom nosiči, ktorý získal množstvo ocenení, ale vešal ho na šibenicu.

Je v tom riadna schizofrénia: na jednej strane sa u nás ženy sťažujú (a často právom), na slabú mužskú starostlivosť o deti – no na druhej strane im ju nechcú dovoliť a sústavne mužov podceňujú… Rodičovstvo nie je pre každého, ale ak ste na to pripravený/á, dostanete sa, podľa mňa, na tú správnu stranu života. Ja som nikdy nič krajšie nezažil a môj život získal zmysel, čo vôbec nemyslím pateticky, ale úprimne. Drahý Maxim, želám ti všetko najlepšie a veľa splnených snov – najmä tých, v ktorých zo spánku kričíš: “Orechový!” (tým sa myslí obľúbený “koáčik”.) Milujem ťa, malý človiečik!

Reklamy

One thought on “Maxim 2

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s