Pred troma rokmi som sa presťahoval na bratislavskú Šancovú ulicu, len pár krokov od Trnavského mýta. Z prvého obvodu som sa prehlásil do tretieho. Silnie vo mne túžba informovať sa o komunálnej politike, pretože v tejto kedysi mimoriadne peknej štvrti z tridsiatych rokov minulého storočia sa nič nemení.

Každé ráno nakupujem v asi najhoršej budove našej metropoly, v Tržnici, kde však majú vynikajúcu zeleninu aj pečivo. Pozitíva teda prevážili a chodievam tam, hoci pri tom slovne a neraz aj rukami odháňam doterných zlodejov, ktorí predávajú kradnuté veci. Najúspešnejší z nich si zrejme kupujú odmeny v neďalekej Predajni športových trofejí, jedného z najabsurdnejších obchodov v meste.

Už len čakám, kedy mi kriminálnici ponúknu moje vlastné autorádio a cédečká. Murakamiho audiokniha v nemčine ich asi veľmi nebavila ani pre ňu nenašli kupca. Často uvažujem, či je táto budova otrasnejšia a zdevastovanejšia znútra alebo zvonku, no zatiaľ je to nerozhodne.

Neďaleko domu vedú dlhočizné koľajnice smerom nikam. Obklopuje ich betónový múr. V zákryte sú už roky verejné záchody a miesto spoločenských stretnutí bezdomovcov, narkomanov a alkoholikov, ktorí radi rozbíjajú okná áut, momentálne s frekvenciou jedno za dva týždne.

Polícia zväčša začína svoje vyšetrovanie zvolaním: „To ste nemohli parkovať inde?!“ A kde, prosím vás?, pýta sa vodič, ktorý je rád, že vôbec voľné miesto našiel. Vzápätí polícia zistí, že toto územie nepatrí do jej kompetencie, a pošle za vami svojich železničných kolegov, expertov na lúpeže peňaženiek vo vagónoch. Ak sa chystáte niekoho zavraždiť, urobte to na pozemkoch železníc a máte istotu, že sa vám to prepečie.

Som prekvapený, že po dvoch rokoch som ešte stále zdravý, pretože byť v tejto štvrti chodcom je životu nebezpečné. Skúšali ste niekedy prejsť cez cestu medzi Trnavským a Račianskym mýtom?

Vzhľadom na počet obyvateľov sú semafory absurdne ďaleko od seba. Ľudia neustále kľučkujú cez štvorprúdovú cestu, kde je síce predpísaná šesťdesiatka, čo však znamená, že väčšina áut a kamiónov jazdí oveľa rýchlejšie, lebo u nás sa to tradične chápe ako východisková rýchlosť, ktorá sa prekračuje.

Sledovať mamičky s kočíkmi alebo starčekov, ako v zúfalstve úhýbajú vozidlám, je vzrušujúcejšie ako kdejaký triler. Starosta (kandidoval za úplne všetky strany, ktoré u nás existujú) za svoj najväčší úspech považuje vybudovanie lanovky. Teraz sníva o lyžiarskej lúke. Svoj „osvedčený program“ nazval Aby bolo čisto. Ešteže tak.