Bratislava nahlas

Ako Bratislavčana ma štve, že sa na moje mesto už iba nadáva. Iste, dôvodov je neúrekom, ale keď sa v nej udeje niečo pozitívne, väčšinou si to nikto nevšimne.

Dve obrovské diery v bruchu PKO vystihujú katastrofálny prístup radnice k tradícii bratislavskej moderny. Aj Kablo nedávno padlo bez povolenia a s ním zmizol cenný kus industriálnych dejín rovno pred našimi očami. Ešteže sa Nový most, Slovenský rozhlas, hotel a obchodný dom na Kamennom námestí a športovú halu na Pasienkoch podarilo zapísať do zoznamu pamiatok.

Lenže v meste sa nielen búra, ale, našťastie, naďalej aj stavia. Zostáva dúfať, že finančná kráza nezmení Bratislavu na realitné smetisko, ako je to v celých štvrtiach v Španielsku, ale na pestrejší urbánny priestor s novými, nezvyčajnými štvrťami.

Celkom bez záujmu médií vyrástla v metropole jedna z najkrajších moderných budov v strednej Európe: nová centrála firmy Strabag na konci Mlynských Nív.

strabag

V jej útrobách sa nachádza asi najcennejšia zbierka súčasného umenia, akú v krajine máme. Alebo viete o inom mieste, kde by naraz a trvalo vystavovali takí rozdielni umelci ako Anselm Glück, Hermann Nitsch, Boris Ondreička či Hertha Hurnaus? Navyše strechu oživuje fascinujúci House Attack od Erwina Wurma, výnimočnej osobnosti rakúskeho umenia a architektúry.

house_attack

Nedávno som s kamarátom Martinom Leidenfrostom budovu navštívil a po dlhom čase som bol na svoje mesto hrdý. Konečne pribudol priestor, kde dostali výraznú príležitosť predstaviť sa autentickí, prvotriedni umelci a nie rôzni pseudosochári s čumilmi alebo estrádni speváci, ktorí radi farbia kravy.

Kedysi priemyselná a veľmi živá, no už dlho mŕtva zóna, dostala druhú šancu. Železnica, ktorej slepé koľaje dodnes prerezávajú cestu, viedla k rafinérii Apollo, fungujúcej od roku 1895, k Feiglerovej kotolni továrne Kablo, otvorenej v roku 1917, a k plynárňam, ktoré vznikli v tridsiatych rokoch minulého storočia. Ožije priestor opäť ľuďmi a biznisom? V čase, keď vláda otvorene nadväzuje na dedičstvo reálneho socializmu, to azda bude dôležitý dôkaz, že nadnárodné koncerny nerobia vždy a všade všetko iba zle.

Jeden scénograf napísal, že architekti v Československu si zapustili hanbu do betónu. Bratislava sa nechtiac stala súčasťou monštruózneho sovietskeho príbehu o socialistickej budovateľskej utópii, ktorý sa písal od ázijských republík až po Berlín.

Bratislava, akú mám v pamäti z detstva, bola tichá, sivá a strašidelná, jej priveľké sídliská ako kulisy z nemého expresionistického filmu. Strategická poloha na dôležitej hranici, v minulosti taká výhodná, sa po roku 1948 stala prekliatím mesta, ktoré bolo obohnané ostnatým drôtom. Mnohé štvrte sa stali zavŕšením Chruščovovho plánu na „koniec nadbytočností v stavebníctve“.

Ako mnohí jej obyvatelia, aj ja cítim k Bratislave povestnú Hassliebe, lásko-nenávisť, hoci láska napriek výhradám prevažuje. Bratislava je špinavá, zanedbaná, povrchná a odcudzená, ale napriek tomu, alebo možno práve preto, aj nezvyčajná, temná a krásna. Treba ju brániť. A hovoriť o nej nahlas.

strabag-portrait

Autorkou fotiek je Viedenčanka Hertha Hurnaus. Je autorkou knihy EASTMODERN, ktorá dokumentuje architektúru a dizajn 60. a 70. rokov minulého storočia na Slovensku. Séria portrétov robotníkov, ktorí budovu postavili, je súčasťou stálej zbierky umenia spoločnosti Strabag.

Prečítajte si aj: Jar vo Wilsonove

27 thoughts on “Bratislava nahlas

  1. súhlas ale to že je Kyjev pamiatka DOCOMOMO ešte neznamená že tiež za chvílu nepadne…

  2. Nadhernaa … Ta budova je proste nadhernaa. Krajsi je uz len Aupark Tower s Dellom oproti Blumentalu.

    Je mi jedno co je vo vnutri. Moze tam bit Lisa s Davidom pri Poslednej veceri. Zvonku je to len dalsia ocelovo betonova sklenena gycova kocka. Pardon, no tak nie je to uplne kocka a jednu hranu ma zrezanu. A co? Teraz sa mi to ma akoze pacit? Ani nahodou. Ako vajce vajcu sa podoba z mnohymi mnohymi podobnymi v Bratislave.

  3. flanker: treba si to ísť pozrieť zblízka. vôbec to nie je kocka, ale nezvyčajne tvarovaný had. ešte pribudnú dve jeho časti. a v pláne je aj kultivácia okolia. zostáva dúfať, že sa bývalý bratislavský industriál na Nivách naozaj podarí oživiť.

  4. Zhodou náhod som sa zrovna včera ocitol v tej lokalite a bol som skutočne prekvapený, čo tam táto budova robí a ako to, že o nej nič neviem. Najviac ma dostal onen “house attack”, primäl ma k tomu, aby som si šiel prezrieť budovu zblízka. Žiaľ nemal som čas na hlbšiu obhliadku, ale ako vidím budem sa tam musieť vybrať. Díky za info.

  5. Ach jaj, to sú tí praví Bratislavčania… akurát minule som s otcom hovoril o Kablo aj o PKO – dlhé roky sa na ne kašlalo, chátralo to. Sú to absolútne bezvýznamné budovy, ale všetci ich ochraňujú, lebo sú staré.
    Teba teší, že Nový most je v zozname pamiatok? Ten nový most, ktorý zničil synagógu a časť podhradia (v ktorej mimochodom bývala moja rodina)? Rovnako nepovažujem za skvost ani tú opachu s názvom Slovenský rozhlas, alebo to niečo neidentifikovateľné na Kamennom námestí. Potom by mali do zoznamu pamiatok zapísať aj tú nádhernú prístavbu SNG.
    Chápem vás, aj ja som vyrastal s tými budovami, ale v Bratislave sú zaujímavejšie zákutia. Alebo máte v pláne o 30 rokov ochraňovať aj paneláky? Však budú staré a to je zjavne jediný dôvod bratislavských (slovenských) kvázi-ochranárov-pamiatkárov.

  6. Peter: House Attack bol predtým dva roky na budove MUMOKu vo Viedni v Museumsquartier, kde mal Erwin Wurm rozsiahlu retrospektívu. je to naozaj udalosť, že sa toto dielo napokon ocitlo v BA a už tu zostane.

    inak, dnes zverejnil Milan Šútovec, literárny vedec a jeden z prvých slovenských semiotikov (nemýliť si so synom Martinom! :)), výrazne anti-bratislavský článok: http://komentare.sme.sk/c/4394661/povaby-pohybu-po-vlastnych.html
    ale ani sa mu nečudujem, hoci niečo podobné by pokojne mohol zažiť aj v podchode pod Karlsplatzom vo Viedni a vlastne kdekoľvek. ja chodím po Bratislave pešo rád – cez deň :)

  7. shaggy: Kablo nebola bezvýznamná budova. takúto architektúru industriálnej éry začína celá Európa ochraňovať ako dedičstvo priemyselnej revolúcie, napr. v nemeckom Porúrí.
    most SNP určite vznikol za kontroverzných okolností, ale to nič nemení na tom, že ho odborníci vyhlásili za stavbu storočia na Slovensku.
    a Vladimír Dědeček je klasik modernej slovenskej archiktektúry, hoci ani ja nie som priaznivec premostenia SNG. no urobil množstvo prvotriednych prác, napr. poľnohospodársku univerzitu v Nitre.
    ale dotkol si sa silnej témy – ako sa vyrovnávať s tým, že v hroznej dobe vznikali aj dobré veci? týka sa to aj slovenskej literatúry, napr. autorov ako Ladislav Ballek, ktorí šli do istej miery s režimom, ale pritom písali vynikajúco… aj preto vďaka za názor.

  8. Musím s tebou nesúhlasiť, podľa mňa ide v prípade centrály Strabag o hrôzu, hnus a des…k umeniu vo vnútri sa nevyjadrujem, o tom nemam ani páru…:)

  9. Veľmi zriedkavo reagujem, ale musím vyjadriť svoj prudký nesúhlas – tá budova je veľmi agresívna, tvári sa veľmi kreatívne, ale je to len primitívne a prázdne nič.

  10. Takých pekných je už v Bratislave viacero, ale uznám, že nie veľa. Tiež sa mi páči, ale myslím, že sú tu aj o niečo lepšie. Zrejme kvalita domu súvisí aj s tým, čo sa vovnútri odohráva …

  11. stefan: a to pls ako vyzerá, keď sa nejaká budova “tvári veľmi kreatívne”? :) opakujem, že celý komplex ešte nie je hotový. proces má tri fázy a napokon by mal vzniknúť akýsi efektne vypreparovaný “plaz”, čo podčiarkuje aj zeleno sfarbená koža. tento druh novej administratívnej architektúry sa za baťovských čias na Slovensko šíril zo Zlína. toto navrhli známi Rakúšania MHM Architects: http://www.mhm-architects.com

  12. co sa tyka PKO, pravdepodobne pride k jeho zburaniu. kedze som sa neangazoval v pionierskych kruzkoch, ktore by tam chodili, nemam k PKO nejaky vztah. pripada mi ako subor tazkych budov z 50tych rokov, kde sa v pritmi podaval mnohokrat vyluhovany caj.Napokon aj dnes je ludi, co chcu PKO zachovat ako safranu.
    Budova, ktora sa mi paci je DOM ROH, cize Istropolis. Moderna budova zo siveho kamena s nadychom cohosi nadpriemerneho. domnievam sa, ze nieco by sa malo robit s kasarnami medzi Jarosovou a Ludovou stvrtou, je to nevyuzity priestor, kde by mohli byt domy ci hotely. to je vsak len odvazna hudba buducnosti…

  13. matus: PKO určite neboli len pionierske krúžky. dialo sa tam kadečo choré, ale popri tom aj Džezáky a hŕba iných dobrých koncertov. robili sme tam aj Wilsonic a Tibor v tom úspešne pokračuje.

    takisto si nemyslím, že tá budova je nejaký skvost. ale na tejto situácii je nenormálny fakt, že ak PKO padne, hlavné mesto nemá náhradu. radnica tvrdí, že ňou je Národné tenisové centrum, čo je taký blud, že prekonáva aj najväčšie primátorove perly.

  14. zúrivý domček je fajn. mňa by ale zaujímalo, čo to je “spisovateľská University of Iowa” ???

  15. To, že za PKO nemá mesto náhradu je vec iná a ako taká ma teraz veľmi netrápi (keďže miesta na také akcie sú a v tomto meste je oveľa viac závažnejších problémov).
    Ak by sme mali použiť rovnaký princíp ako v prípade Nového mosta, tak ani v prípade PKO sa nič vážne nestane. Staré ustúpi novému – je šanca, že na mieste PKO vyrastie skvostné architektonické dielo. Rovnako ako to bolo v prípade Nový most vs. historické centrum Bratislavy.
    K téme Kablo (a ostatným budovám v okolí) – načo je dobrá ževraj technická pamiatka, ktorá chátra? Iba špatí okolie a s tými budovami, ktoré sa tam zbúrali by mesto nikdy nič neurobilo. Radšej nech sa tam postaví niečo poriadne, je nezmyselné žiť v minulosti a chrániť všetko, na čo sme boli zvyknutí. Aj keď si to nikto neprizná, z väčšiny nehovorí snaha o záchranu pamiatok, ale strach z nového.

  16. ja sa nedivim-ze Bratislava vyzera tak ako vyzera…bratislavcana tam stretnut je umenie a vela krat o samotnej Bratislave rozhoduju nie prave bratislavcania…tak co cakate(me)…

  17. Durkovsky=Fico
    Ludia, kedy pochopite ze p. Durkovsky nema charakter,aky mal Langos, ale ze pan Durkovsky si moze podat ruku s Ficom.

  18. rocco- je dobre , ze Bratislava nie je /iba/ multikulturna ci multietnicka. to by nebolo ono. taka bola aj v medzivojnovom obdobi a asi by sa mi nepacila. je prirodzene, ze sa sem stahuju stale novi ludia zo stredu ale aj z vychodu Slovenska. aj znamy architekt Slachta je napr. z Ruzomberka. preco nie? niekedy mam poct, ze BA vyvaza taky flegmatizmus ci horsie maniere napor. aj do Viedne. Aj tam su dneska neochotni a boho-rovni casnici a vobec ludia v sluzbach. predtym sa mi to nezdalo. Bodaj by sem prichadzali stale novi ludia nielen od nas ale aj z Anglicka ci Talianska. bude to len dobre.

  19. matus stef. moj prispevok mal byt skor o tom – ze od ludi – ktori v Bratislave nevyrastali, neprezili par desiatok rokov,…asi tazko budeme ocakavat-ze budu mat k mestu ako takemu nejaky pozitivny vztah…proti turizmu nemam nic…naopak :O))) / aj ked -ak mam byt uprimny tie najazdy z vychodu SK…hm – co ti ja viem?

  20. Prúser je ten, že všetky tie búračky má na rováši pán primátor, tzv. lokálpatriot. Je člen KDH, ale desať božích prikázaní mu asi nič nehovorí. Kedy mu už jasne dáme na vedomie, aby už vypadol z radnice, narobil toľko škody, že sa to ani spočítať nedá.

  21. ad. primator Durkovsky. no, vyjadrit sa k tak mnohostrannej osobe akou je primator {kazdeho} velkeho mesta je nelahke. Myslim, ale, ze okrem toho, ze pan primator, ma sportovo/elegantne ladeny imidz a je aj priatelsky, je pomerne pracovity. Spominam si, ako som mu pod neutralnym aj ked slusnym nickom poslal otazku, tykajucu sa dopravy a on mi promptne a velmi kultivovane odpovedal. doposial som taku pozitivnu skusenost nemal. inak povazujem ho za svetskeho KDhaka. asi kazdy clovek v zodpopvednej funkcii robi aj chyby.

  22. ahojte,
    “Radšej nech sa tam postaví niečo poriadne, je nezmyselné žiť v minulosti a chrániť všetko, na čo sme boli zvyknutí. Aj keď si to nikto neprizná, z väčšiny nehovorí snaha o záchranu pamiatok, ale strach z nového.”
    shaggy, da sa to chapat aj tak, ze niektori ludia maju strach z minulosti, preto je lepsie nieco zburat a zabudnut… aa neviem, ci patris ku generacii, ktora nosila v detstve pletene rolaky, zvonove nohavice, uces podla kastrolu… a mne sa ten uces nepacil a ani to oblecko nebolo ono, tak co? Zoberiem si tu fotku z detstva, trosku sa s nou v pc pohram a novy uces mam na hlave, a budem tuto „novu fotku ukazovat, ze aha, takto som vyzerala, ked som bola mala. ale to uz nebudu 80 roky! Alebo jednoducho, fotku roztrham? {inak mne sa ten moj outfit pacil} …a postavit nieco poriadne {i ked neviem presne co to znamena} sa moze aj na inom mieste. v Bratislave su este ‘hluche’ miesta.

    “kedze som sa neangazoval v pionierskych kruzkoch, ktore by tam chodili, nemam k PKO nejaky vztah.”
    matus, ja som na pionierske action musela chodit do pionierskeho alebo do primacialneho palaca, tak podla tejto postupnosti by sme mohli poburat polovicu Bratislavy.
    …inak ja by som sa velmi rada preniesla do pekaca cca 15 rokov dozadu, na koncerty, dzezaky. Ale najlepsie by bolo, keby som sa nemusela prenasat, ale zajst si tam opat na nejaky koncert o mesiac, o rok a trosku si aj zaspominat. Uvedomujem si, ze cim som starsia, tym viac spominam na zasle casy… asi je to prirodzene, ked vidim v zrkadle opat novu vrasku. skoda ze si toto neuvedomuju aj ti, ktori maju moc rozhodovat. minulost je nasou sucastou, ak uz bola, aka bola. Bola nasa a ‘tvorila’ nasich prarodicov, rodicov, nas. Paradoxom by mohlo byt, ale to je sci-fi…, keby sa stalo to, ze ti co si praju zburat pekac, by nejakou zvlastnou silou zmizli, a to preto, lebo by zmizol aj pekac, v ktorom sa pred xy rokmi zoznamili jeho rodicia… no lenze keby zmizol pekac dnes, zmizol by pekac aj pred xy rokmi a tym padom, by vtedy poniektori, vtedy mladi ludia, nemohli ist na ten a ten koncert a nemohli by sa tam zoznamit a tym padom atd…to su suvislosti..

  23. musim k napisanemu povedat jeden zasadny, odborny postreh. mozno sa mnohi ludia zoznamili aj mimo PKO- napr. pri cakani na dopravu, alebo vo fronte na tropicke ovocie alebo na schodzi.dobra vec su aj zajazdy {niekedy}.

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s