Vrelo odporúčam román Bratia od súčasného čínskeho autora Jü Chua (nar. 1960). Knihu preložili mladí sinológovia Terézia Golasová a Albert Marenčin ml., vnuk legendárneho surrealistu a dramaturga a syn vydavateľa.

Všetci traja Marenčinovci sa volajú rovnako, takže to začína byť trochu neprehľadné :), ale mám veľkú radosť, že sa tvorivá tradícia tejto starej prešporskej rodiny rozvíja naďalej.

Zatiaľ vyšiel prvý diel. Silný príbeh o dvoch nevlastných malých bratoch má až mýtický pôdorys a odohráva sa na pozadí čínskej kultúrnej revolúcie.

Čierny, chvíľami aj značne surový humor rozprávania postupne strieda brutalita a mimoriadna drsnosť výrazu. Napätie v životoch ľudí, ktorých obvinia, že sú “zemepáni”, sa stupňuje na pozadí hrozivého politického vývoja.

Rodičov vystavia príšernému týraniu a oboch synov štát nechá napospas uliciam. Anonymné násilie más sa pôsobivo strieda s obrazmi utrpenia konkrétnych obetí a dej naberá dramatickosť aj dynamiku.

Autor využíva úsporné štylistické prostriedky, no napriek tomu dosahuje mimoriadny efekt. Už dávno som nečítal román s takými pozoruhodnými a hodnoverne vykreslenými charaktermi detí, zobrazenými bez štipky sentimentality alebo falošnej ľútosti.

Holohlavý Li a Železný Sung sú autentickí hrdinovia, ktorým čitateľ celkom tradične drží palce, bojí sa o nich a spolucíti s nimi. Spisovateľ často siaha k tradičným čínskym metaforám a neskrývane sa hlási k bohatému odkazu tamojšej literatúry.

Nejde ani o lacnú agitku proti Mao-Ce-tungovi a jeho spriazneným súdruhom, ale o ambiciózny a veľmi vydarený pokus literárne zobraziť traumatické obdobie moderných čínskych dejín. O to cennejší je zasvätený doslov Martina Slobodníka, ktorý ako odborník na Čínu a Tibet podrobne vysvetlil historické pozadie knihy.

Prekladu by prospeli precíznejšie korektúry spisovnej slovenčiny, ale debutanti si aj tak zaslúžia za svoj výkon gratuláciu. Netrpezlivo sa teším na druhý diel, v ktorom sa – ako naznačil už úvod – jeden z bratov stane novozbohatlíkom.

“Západný človek by musel žiť štyristo rokov, aby zažil také protichodné obdobia,” napísal v záverečnej poznámke Jü Chua. Po prečítaní knižky mu verím. Koho zaujíma téma, nech siahne aj po útlom, ale pôsobivom románe Balzac a malá čínska krajčíročka, ktorý napísal Dai Sijie.

Aktuálna čínska literatúra zažíva vo svete obrovský ohlas a zaslúži si, aby sme ju spoznali lepšie aj u nás. Škoda, že naposledy sa v Bratislave súčasná Čína predstavila bojovými údermi od vládnych ochrankárov, ktoré dopadali na slobodných demonštrantov pred apatickými očami nášho prezidenta a premiéra. Zdá sa, že Jü Chua a jeho spisovateľskí kolegovia budú mať naďalej o čom písať.

Literatúra nemusí byť len krásna: rozhovor s autorom v SME
Všetci ľudia budú bratia – esej Jü Chua o súčasnej Číne
Láska, sex a smrť po japonsky – Murakamiho Nórske drevo