Blahoželám ti k veľkému úspechu zbierky na bilbordy! Keď si mi o tom nápade dva dni pred spustením na Peknej ceste hovoril, veril som, že sa tritisíc eur na tri plochy nájde. Ale netušil som, že sa podarí dvadsať a onedlho možno aj tridsaťnásobok sumy. Klobúk dolu!

Brázdim práve Slovensko, tento týždeň som strávil na východe krajiny. Ak nemám čítačku, tak buď sedím za volantom a niekam sa presúvam, alebo oddychujem v penzióne. Osamote mám veľa času na premýšľanie.

Podľa mňa je škoda vyhodiť celú vyzbieranú sumu iba na bilbordovú kampaň. Je to taká obrovská suma, že si zaslúži širšie a hlavne dlhodobejšie využitie.

Aby si mi rozumel: keď jazdíš po Spiši, Šariši alebo Gemeri, aj päťdesiat kilometrov popri cestách druhej a tretej triedy nevidíš bilbord. Región plochy neuživí. Mne ani nechýbajú, aspoň lepšie vidím krásnu krajinu, ale veľa to vypovedá o svete, do ktorého tu vstupuješ. Hovorím o dedinkách a mestečkách, kde vôbec nie sú kníhkupectvá a v stánkoch ani neponúkajú SME.

Smer-SD a SNS situáciu podrobne poznajú, takže ich masívna kampaň prebieha na A4 plagátikoch – už nie sú čiernobielo xeroxované ako pred ôsmimi rokmi, ale vytlačené na lacných farebných tlačiarňach. Obsah je taký nechutný, že ho ani nebudem reprodukovať, aby som ti nepokazil deň. Tu sa o politike rozhoduje aj v miestnom rozhlase, ktorý mi o pol ôsmej ráno vyhráva pod oknom.

Zober do úvahy možnosť – dúfam, že sa mýlim –, že voľby vyhrá tá istá koalícia ako teraz, alebo len kozmeticky pozmenená. Tvoje bilbordy sa o pár dní prelepia a vyzbierané peniaze budú fuč. Iste, cenný čin zostane a možno sa rýchlo dočká nasledovníkov, ale čo tak trochu zmeniť taktiku a peniaze rozdeliť?

Toto by mohol byť začiatok novej éry politickej reklamy u nás. Mám na mysli niečo ako nadáciu (nezľakni sa hneď! :). Najväčším problémom Slovenska nie je nehorázna korupcia, ale to, že nehorázna korupcia ľuďom neprekáža. Kľúč vidím v politickom vzdelávaní, vo vysvetľovaní, čo vlastne občianska spoločnosť je, a prečo budú ľudia žiť lepšie životy, ak sa naučia presadzovať svoje práva.

Začal by som na stredných školách. Tento týždeň som stretol študentov z dvoch gymnázií a ak je niekde potenciál tohto štátu, tak v mladých ľuďoch, ktorí – drž sa stoličky – sa narodili po roku 1991. (No nič, sme už starci :)

Mnohí tu v dobrom spomínajú na Občianske oko, ktoré pred vyše desaťročím výrazne prispelo k porážke Mečiara mladou generáciou. Podobné aktivity sú dnes obskúrnou raritou. V Štítniku alebo v Revúcej môžeš prežiť celý život a nedozvieš sa, že demokracia a EÚ ti ako občanovi prospievajú. Naša moc robí všetko preto, aby sa ľuďom v najchudobnejších regiónoch tanečné súťaže videli oveľa dôležitejšie ako politická angažovanosť. Dôveru v seriózne médiá sa – aj ich vlastnou vinou – podarilo zničiť.

Ty ani ja nie sme, a ani nechceme byť členmi nijakej politickej strany, a predpokladám, že väčšina darcov tiež nie. No záleží nám na budúcnosti tejto krajiny a vyjadrujeme svoj názor a sme do toho ochotní aj investovať. Na presadenie zmeny sú potrebné peniaze a bude trvať dlho, kým sa niečo zásadné podarí.

Mám na mysli všeličo od blogov, letákov a prednášok, cez reklamné kampane až po študentské súťaže a kurzy pre učiteľov. Netvrdím, že to máš robiť ty! :) Navrhujem ti rozšíriť projekt na viac rokov a prizvať doň čo najviac ľudí z rôznych odborov od sociologičiek cez reklamných stratégov až trebárs po poetky a športovcov. Dobrovoľníctvo stále žije a technológie ho veľmi uľahčili.

Voľby sa nevyhrávajú na bilbordoch, ale v hlavách.

Držím palce a vieš, že môžeš rátať s mojou podporou. Zdar!

Michal

V Revúcej, ráno v piatok 28. mája 2010, pred odchodom do BB.

Na poslanie príspevku Shootymu stačí minúta: tu sa dozviete, ako na to.