V deň, keď sa mal skončiť svet, zobudilo detektíva Steinera zvonenie mobilu Tesla Slush-o-Vice. Tú tehlu vyfasoval. Do hlavy mu búšil erárny tón, zvony na Dóme svätého Martina. Iné ako československé výrobky štátni zamestnanci používať nesmeli.
Zrak mu padol na Albánsku borovičku na nočnom stole. Chuť nápoja bola podobne rafinovaná ako jeho logo. Zostali mu bohaté zásoby z prohibície. Otvoril pravé oko a na monitore zbadal meno Marián Kotleba. Čas 5:23. Sakra, čo od neho tak skoro chce minister vnútra? Pokiaľ nevolá šéf obrany Žito 44, ešte vždy je dobre.
„Áno?“ zasipel Steiner.
„Okamžite do pgáce, stav ohgozenia. Je to hogšie ako v Kgásnohogskom podgadí!“
„Kde?“ opáčil detektív.
„Zabili Mečiaga.“
„On ešte žil?“
„Našťastie aj Klausa. O hodinu vo vile Tugendhat,“ oznámil Kotleba a zrušil ho.
Pre nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung som napísal článok o najnovšom vývoji na Slovensku. Spomínam v ňom pánov Slotu, Mečiara, Fica, ale aj Shootyho a Mórica Beňovského :)
Blahoželám ti k veľkému úspechu zbierky na bilbordy! Keď si mi o tom nápade dva dni pred spustením na Peknej ceste hovoril, veril som, že sa tritisíc eur na tri plochy nájde. Ale netušil som, že sa podarí dvadsať a onedlho možno aj tridsaťnásobok sumy. Klobúk dolu!
Brázdim práve Slovensko, tento týždeň som strávil na východe krajiny. Ak nemám čítačku, tak buď sedím za volantom a niekam sa presúvam, alebo oddychujem v penzióne. Osamote mám veľa času na premýšľanie.
V prvom rade, otcovia biskupi, godfathers, respect!
Díky moc za list, také dačo zme už dlho nedostali. Ubalili zme v skušobni na Námestí Hraničiarov tučného džonasa a začali kontrolovať, čo nám to prišlo. Zme mladí? Zme! Zme „chlapci a dievčatá, ktorí túžia po šťastí a radosti“? Zme. Tak to bude fuckt určené pre nás. Ešte raz thanx. Aby bolo jasno – zme sučasťof party flákačov v 5tržalskom gete. Alebo jak to nazyvate vy, „skutočné spoločenstvo ľudí, ktorým na sebe navzájom záleží, a sú pre seba povzbudením“. Preto tu vylihujeme na gaučoch každý večer a keď nenahrávame, pozývame babenky.
MC Benedikt The 16th na tohoročnú Kvetnú nedeľu k týždňu Cirkev pre mládež položil otázku: „Je možné milovať?“ Podla nás hej a po každom žúre to aj robime. Citujeme: „S porozumením sa obraciame najmä na vás – mladých, dievčatá a chlapcov, mladé ženy a mužov, snúbenice a snúbencov, mladomanželov našich diecéz.“ Husté! Naša slovná databáza je vačšia jak hotel Plaza, nepotrebujeme víza, naše slová sú naša devíza. Ale nezachapali sme. Jak to starý vatikánsky old-schoolový raper myslel? Pohulili zme ďalší matroš, nech nám to zapne a čekli to znova.
„V tomto liste aj my chceme zostať pri téme, ako prežívať lásku.“ Super téma, dobre sa na ňu frístajluje. „Otázka Svätého Otca, či je možné milovať, sa nezrodila náhodou.“ Saint Father, legenda vatikánskej scény, isto citoval klasikov Black Eyed Peas a ich song Where is the love? Dosť komercia, ale inak respect!
„A kde sú tvoji bratia a sestry?“ pýta sa Boh. Kde by boli? Sedia vedľa mňa v kruhu a chystajú bongo. Toho roku sa nám dobre urodilo zeliny! Otázku o láske udajne „vyvolali mnohé naliehavé výkriky sklamaných ľudí, ktorí nadobudli skeptické presvedčenie, že láska neexistuje, pretože v tom, čo svet predstavuje ako lásku, nenašli pravú lásku“.
Čo riešia? To sú vyjebaní rockeri a metalisti, čo počúvajú Taslera a Desmod. Keby chodili na Zvuk ulice, už dávno si nájdu pipky a nemaju problem. Potom Ben Addict spomína Deus caritas. To je čo za platňu? Nepoznáme! Nejaká klasika z New Yorku z roku 1984? Na jakom labeli to vyšlo? Musíme sa spýtať dydžeja Davida zo Senca, ten sa v starinách vyzná.
„Prvotná Cirkev, úprimne prežívajúc svoju vieru, praktizovala túto vzájomnú lásku, ktorá obdivuhodne napĺňala životy.“ To my v našom hip-hopovom klane robíme tiež. Je to tu riadna zverina, hlavne keď sa dostavia buchty. Prichádza dneska, čas na to nespať. Naša praktická láska, ako jej hovoríte vy, godfathers, tiež „prekonáva rozdiely bohatstva, spoločenského postavenia, či už išlo o otrokov, alebo ich pánov, prekonáva rozdiely vzdelania, majetku, rasy…“. Činorodou láskou na každom žúre prekonávame s čikitami fšetky odlišnosti. Uskutočňujeme „hlboké sebadarovanie dvoch osôb, muža a ženy“. Stáva sa hlavne v piatok, v sobotu, keď nás volávajú hrať na vašu párty dobrotu. Ako hovorí Čistychov, zober ju na pohárik, nesprávaj sa jak somárik a potom možno ošahá aj konárik!
Potom v liste nasleduje brutálna pasáž z Druhej knihy Machabejcov. Tú zme nečítali, sorry, godfathers. Gde sa to da zohnat? Vyzerá to hustejšie jak Davinčiho kót. Pochopili zme, že tam mother a jej 7 synovia nechceli žrať poškvrnené nečisté jedlo, a preto ich niekto na príkaz Kinga sadomaso mučil. Hardcore! Lenže prečo by mali jesť zasvinené jedlo? Matka to voyeursky pozorovala a zostala verná. A potom chcela z ruky boha prijať lásku. Goddamn! To isté by zme vraj mali robiť fšetci. No v našom crew si hovoríme: žena v štúdiu = problémy. Takže no woman, no cry!
Keď ste list písali, mali ste iste dobré hulivo. Mrte uplne vyhaluzenych vyrazof! Alebo to bol frístajl? Ale poznáme sa: Keď už mám to slovo, tak pohov! Zo svojej papule vypustím vác otravných splodov než z chalanských záchodov. Ako hovorí kamoš Vec: moje slovo je moja strela, môže strielať nepriatela.
„Láska medzi dvoma osobami nemusí mať dnes hneď a vždy aj sexuálny rozmer.“ Nemusí, ale móže. Inak megasúhlas, chalani! True love from east coast to west coast, niggas! Z 5tržalky do Ružinova až po Rendez!
„S veľkou dôverou a s nádejou sa obraciame dnes na vás, chlapci a dievčatá. Mladosť je spojená s veľkou túžbou po láske, šťastí a spravodlivosti, ktorá dokáže prekonávať veľké prekážky. Nedajte sa odradiť ani oklamať.“ Nebojte sa, godfathers. Nikdy nezradíme hip-hop, odmietame komerciu roznych superstárov a homosexualnych imidžmejrkov jako Pawjel. Díky za to, čo ste pre nás urobili vy aj klasici jak Public Enemy, Run DMC a 2Pac.
„K tejto odvahe milovať Boha i blížneho opravdivou láskou vám žehnajú Vaši Biskupi.“ God bless you naspäť, godfathers! „Drahí mladí, pripojte sa k spoločenstvu celého sveta… pozývame vás, vykročme na cestu.“
Okej, tak pome! Vidíme sa v Blawe na žúrovici pri koreňovici, budeme kaliť, baby aj džointy baliť, náš klan zíde sa, rozbijeme sa. Máme milion receptov, jak sa dať dole, máme milion rap metafor o alkohole. Predvedieme nový model a urobíme riadny bordel! Respect!
Mladý spisovateľ zúročil svoje pobyty v cudzine na knihu publicistiky.
Michal Hvorecký je jedným z mála slovenských spisovateľov, ktorí žijú na tzv. voľnej nohe. Podarilo sa mu etablovať sa v našej literatúre natoľko, že má svoje renomé a presadil sa aj v zahraničí; niektoré jeho knihy vyšli v iných jazykoch a to je dobrá príležitosť, aby za hranicami vystupoval v rámci čítačiek, študijných pobytov a spisovateľských stretnutí.
Pobyty v cudzine zúročil i publicisticky, o čom svedčí jeho najnovšia kniha Pastiersky list, ktorá však neobsahuje len postrehy z Nemecka, Rakúska, USA, Česka, Belgicka. Séria príspevkov najrozličnejšieho žánru sa takisto týka domáceho prostredia, terčom autorovej pozornosti, či skôr sústredenej paľby je slovenská politika, kultúra, spoločenský život vôbec.
Hvorecký cestovateľ si nevšíma turistické zvláštnosti krajín. Zaujímajú ho najmä ľu dia a ich zvláštnosti, ktoré mu pripravia nejedno prekvapenie. Stačia na to spolucestujúci vo vlaku alebo čašníčka v americkej kaviarni, či skomolenie jeho mena v nemeckom hoteli – Hvorecký vie z náhodných situácií urobiť vtipný fejtón alebo poučný stĺpček.
Nielen v cudzine, ale aj doma chodí s otvorenými očami, preto má väčšina jeho textov so slovenskými témami kritický charakter. Všíma si médiá, ktoré ho, pochopiteľne, rozčuľujú, čo dokáže dať najavo napríklad takouto vetou: „Ľudia sledujú v televízii reklamné bloky, prerušované filmami.“ No predmetom jeho záujmu je i podhodnocovanie tvorivej práce („väčšina médií prebrala honorárové cenníky z roku 1989 a hodnotu inzercie z roku 2008“), názory verejnosti na kultúru, spôsob politického boja, firemné katalógy a všeličo iné, podstatné i okrajové.
Nie vždy možno s Hvoreckým súhlasiť, nie všade sú jeho porovnávania s cudzinou prijateľné; v niektorých prípadoch autor siahne po čistej provokácii ale bo originálnej hyperbole, napríklad, že Slovensko bude víťazom majstrovstiev Európy vo futbale, hoci sa na nich nezúčastňuje. Jeho „argument“: ro zličné udalosti u nás oficiálne neboli a pritom sa určite odohrali, povedzme únos prezidentovho syna.
Hvorecký nemusí pre svoje písačky ťažkopádne zhľadúvať nápady, tie sa mu doslova hrnú. Ak si dramatik Havel vymyslel kedysi jazyk ptydepe, Hvorecký má v jednom fejtóne klingončinu, v inom zasa zmes brankovskej slovgličtiny, pouličného slangu a počítačových „prešľapov“.
Slovom, aj po jazykovej stránke sa jeho príspevky vymykajú bežnej fejtónčine a tradičnému komentátorstvu. Kniha triafa do živého a v autorových spomienkach na detstvo i do oživeného. Citeľne však chýbajú bibliografické údaje o tom, kde a kedy boli texty uverejnené.
Satirické, autobiografické, mimoriadne ostré krátke poviedky, fejtóny a reportáže, za ktoré si autor vyslúžil tisícky kontroverzných reakcií v diskusných fórach, pobúrené odozvy politikov aj nomináciu na Novinársku cenu za najlepší komentár roka.
Michal Hvorecký a Shooty: dve výrazné osobnosti mladej generácie spojili kreatívne sily a vznikla textovo aj vizuálne príťažlivá kniha.
Marenčin PT, 2008
Obálka a ilustrácie: Shooty.
192 strán, tvrdá väzba, ISBN 978-80-89218-67-7
Vypočujte si Hip-hopovú odpoveď na Pastiersky list (číta autor):
Michal Hvorecký 