Pozrel som si filmového Jánošíka z roku 1921 a pripadalo mi to, akoby časti scenára včera napísali diskutéri zo Sme.sk, ktorí schvaľujú zločin Ľubomíra Harmana, alebo holé hlavy z Pospolitosti v posilňovni pri miešaní steroidových nápojov.
Prvý slovenský celovečerný film je pozoruhodný aj hrozivý. Nakrútili ho americkí Slováci Jaroslav a Daniel Siakeľovci v Blatnici. Antisemitizmus a šovinizmus sú v diele také zjavné, až som sa čudoval, že ho v TV vysielali bez špeciálneho upozornenia.
Maďarov film zobrazuje ako veľmi zlých a veľmi fúzatých ľudí, ktorí vedú „bujný zemiansky život“, čiže jedia hrozno, vysedávajú na kožušinových stoličkách a debatujú. Taký životný štýl by neprežila ani Lindsay Lohan.
Až keď sa na scéne zjaví komiksová karikatúra feudála, gróf Révay, ide do tuhého. Zdecimovaných Slovákov so sombrerami na hlavách zdierajú uhorskí drábi ešte drsnejšie ako teraz talianska firma šičky v Hencovciach. Rurálna atmosféra vonia slivovicou, slaninou, latrínou a derešom, na ktorom Jánošík-otec dostane päťdesiat palíc a zomrie.
Židov stelesňuje krčmár, ktorý vyzerá podstatne horšie ako nacistický Žid Süß, nakrútený na Goebbelsovu objednávku roku 1940. Toto je učebnicový príklad klišé a predsudkov, živených manipulovanými obrazmi východoeurópskych Židov ako špinavých a spoločensky nezaraditeľných podľudí. Ešte aj po záverečnej bitke, keď v podniku vymrie polovica Jánošíkovej družiny, trápi bezcitného hostinského iba nezaplatený účet.
Smutnou pravdou je, že podobný obraz Židov nájdeme aj v prvom slovenskom románe René mládenca príhody a skúsenosti od Bajzu, v Štúrových výrokoch o národe, ktorý „za svoju zanovitosť neušiel náležitej odplate“, a odtiaľ cez literárny realizmus až k ľudákom, Jozefovi Tisovi či dnešnému Kotlebovi.
Zavalitý a pramálo charizmatický český :-) herec Theodor Pištěk sa v úlohe Jánošíka nespráva ako podvratný živel, ale ako citovo založený, hanblivý romantik s neistou sexuálnou orientáciou. Bitka s grófom Šándorom pripomína vášnivé objatie, protoerotické splynutie Slováka s Maďarom, po ktorom jeden z mužov odpadne od vyčerpania. A to, čo Jánošík zažíva na záver bizarného krepčenia hôrnych druhov neviem interpretovať inak ako prvý gejský orgazmus v dejinách stredoeurópskej kinematografie.
Vodca družiny vo filme prakticky nezbíja, čo – asi nechtiac – zodpovedá skutočnosti, lebo údajne zbojničil len od jesene 1711 do zimy 1712. S istotou navyše vieme len to, že bohatým bral – to, že aj chudobným dával sú pravdepodobne len povery. Za partnerku si vyberie „našu susedovie Anku“, ktorá by sa ako upírka hodila do nemeckých čiernobielych expresionistických hororov. Keby žila dnes, v Súmraku by sa jej ušla krátka a desivá rola.
Korunu politickej nekorektnosti nasadí na záver rómska starena, ktorá hodí Jánošíkovi pod nohy hrach a aj v nemom filme počuť, ako sa nepríčetne rehoce. Urobí to zbytočne, iba zo zlomyseľnosti, pandúri už zbojníka zatkli, ale divákom treba najväčších zloduchov pripomenúť.
Vďaka filmu patrí Slovensko medzi prvých desať krajín, kde vznikla celovečerná hraná snímka. UNESCO ju roku 1995 zaradilo do svetového kultúrneho dedičstva. Remeselne zručné dielo má dobrý temporytmus, obstojne vybudovaný dramatický oblúk a viaceré šikovné gagy zo zlatej éry nemej grotesky. Extrémne “prehrávanie” zodpovedá priekopníckym rokom, keď sa herci ešte báli kamier (čo priznala aj Mária Fábryová v úlohe Aničky) a diváci sa obávali, že vlak vyletí z plátna.
“Ej, prisám, znáte sa sekať!” zvolá Hrajnoha, keď prvý raz zbadá Jánošíka, ale pokojne to mohol adresovať aj slovenskému ľudu.
Michal Hvorecký 
da sa to niekde kupit/stiahnut?
Spochybnovat vyslovene od Bajzu a Stura, ktory na rozdiel od Vas pan Hvorecky, v spominanej dobe zili, sa mi zda trapne. Znizuje to aj tak chabu vypovednu hodnotu Vasho clanku. :-) Stale som si nezvykol na fakt, ze Vy ste taky kvazipisalek, ktoremu sa nedari opustit prednastaveny smer a aj ked urcite nechtiac, Vas postoj je v korelacii s tym Kotlebovym :-)) Pekny vecer, pan zakazovac
jakub: vyšlo na DVD ako súčasť Zbojníckej trilógie, vydal Slovenský filmový ústav (SFÚ). ale veľká časť sa dá vidieť aj online: http://www.youtube.com/watch?v=Z3Iuv3aWcfU&feature=player_embedded
Vasil: a to čo je za blud, že sa nemôžu kritizovať autori, ktorí žili v minulosti? a prosím vás, kedy som niečo zakazoval? výpovedná hodnota vášho diskusného príspevku nie je ani len chabá, ale nulová. a s tým Kotlebom ani nežartujte. a na svojom webe stále šírite mylnú správu o tom, že v Devínskej vyvraždili “cigánsku” rodinu, čo medzičasom vyšetrovanie vyvrátilo.
daj mail, poslem ti linky
Michal, ad DNV – gro prispevku opisuje problem so suzitim s ASOCIALNOU rodinou. Aj ked sa to teraz media snazia popriet, ktora normalna rodina podava kavu na chodbe a prve o co sa pozostaly zaujimaju je “Kde su vkladne knizky, lebo inak bude zle…”.
Vysvetlim aj zakazovanie – uz v minulosti ste sa pohorsovali, ako moze existovat SP. Cize ste mali pocit, ze by ju mali zakazat. Aj dnes sa pohorsujete, ze existuje film ako tento Janosik a citit, ze Vasej dusi by sa ulavilo, keby nebol. Stur a Bajza aj nieco vytvorili, nieco co sa zapisalo do dejin, co Vy bohuzial nie. Kritizovat sa maju neschopni autori a brakove diela. Kritike sa urcite mozu podrobit aj skvely autori a ich prace, ale kritike konstruktivnej, nie ten blabol o politickej korektnosti, co v ich dobe neexistovala a veci sa nazyvali pravymi menami.
Podobnost s Kotlebom (sic) nezelana, ale zjavna. Jeden aj druhy ste zaslepeni svojou pravdou a svojim pohladom na vec. Pluralita je Vam neznama. Co u Kotlebu ako “extremistu” je pochopytelne, ale u Vas ako “demokrata” skor udivujuce. Alebo vyznavate ine hodnoty ako demokraticke?
Vasil: už som vám viackrát vysvetľoval, že S. Pospolitosť bola zakázaná, pretože jej činnosť odporovala Ústave SR.
ja som nikdy nijaké umenie nezakazoval a úplne sa to prieči môjmu presvedčeniu. tolerujem najrôznejšiu tvorbu a rád objavujem nové kultúry. pluralitu si cením nadovšetko.
a neurazte sa, ale vaše používanie slovenčiny nesvedčí o bohvieakej láske k jazyku a k jeho priekopníkom…
OK, Michal – necham to tak, koniec-koncov je to Vas blog a respektujem moznost vyslovit Vas nazor.
Ad prznenie jazyka :-). Vzdy sa toho chyti niekto, kto uz nema co ine povedat. Ja si myslim, ze Vy mate na viac, nez na toto. Osobne si myslim, ze to so mnou nie je take zle, ako som si vsimol v roznych diskusiach na roznych serveroch. To ze nepouzivam v kometaroch diakritiku je cisto z pragmatickeho hladiska – rychlejsie sa mi pise :-) A ta hrubka v mojom predchadzajucom prispevku – vsimol som si ju az po odoslani postu, kedy sa to uz neda opravit. Vas blog je sice o umeni a kulture, ale aj tak to nie je ziadne jazykovedne okienko, preto ja sa nepohorsujem, ked vetu nezacinate s velkym pismenom. :-)
A posledne post scriptum: Slovenska Pospolitost stale funguje a nie je zakazana :-))
Vasil: vaša gramatika je mi ukradnutá, je to vaša vizitka. čo ma štve, je vaše sústavné klamanie a podsúvanie viet, ktoré som nikdy nenapísal. a túto metódu nepoužívate len na tomto fóre, ale predovšetkým na svojom blogu. bojovanie proti extrémizmu nie je popieranie demokracie, ale naopak jej obrana. a dnes to znova naberá na význame a aktuálnosti.
Až nato, že skutočný Jánošík bojoval na strane maďarov v Rákocziho povstaní proti Habsburgovcom. Po potlačení povstania terchová dostala nového zemepána – rakúšana, ktorý sa začal chovať k poddaným aj na tie časy nevyberavo a Jánošík aj jeho brat dostali pravdepodobne premrštený trest za zbojstvo najmä kvôli Jurajovej účasti v povstaní, hoci neoficiálne. Je známe, že niektorí šlachtici s maďarskými menami sa J.J. zastávali a vraveli, že to je vážny človek a žiadny vrah.
Pán Hvorecký, som pekvapená vašimi názormi,neviem čo tým sledujete, či sa zviditeľniť alebo poukázať na film, ktorý znamená pre slovenskú kinematografiu veľa. Taký vzťah ako mal Ján Závodný k tomuto umeniu má iba málo kto a len vďaka jeho entuatizmu sa film zachoval. Myslíte, že v tej dobe za tých podmienok by ste lepšie natočili? Milka