Ako čítať nahlas

Ľudia sa ma často pýtajú, ako robiť čítačky. Dobrá, a ťažká otázka. Táto umelecká forma u nás zostáva málo známa, hoci v susedných krajinách zažíva rozmach.

Tradičné slovenské zaostávanie súvisí aj s tým, že na pôvodnú literatúru a jej propagáciu sa z rozpočtu vyčleňuje smiešny zlomok peňazí – napríklad v porovnaní so štátnymi divadlami. Zúfalo chýba Literárny dom a jeho zriadenie zostáva v nedohľadne aj v hlavnom meste, nehovoriac o tých menších.

Verejné čítania nemajú stabilné zázemie, konajú sa kade-tade a zväčša sú len reklamnou prezentáciou nového titulu. Pritom prednes patrí k literatúre od jej vzniku a výrazne formoval jej vývoj.

Masovo čítame príbehy len asi tristo rokov, zato počúvame už tisícročia. O tom, že predčítanie sa treba učiť, vedeli už Gréci. Múseion, chrám múz na ostrove Lesbos či neskôr v Alexandrii, vychovával autorky a autorov v recitácii, v hre na lýru aj v spevoch a tancoch pred publikom. Z antiky poznáme tiež prvé súťaže a odborné hodnotenia.

Plínius mladší zaznamenal, že v Ríme „počas celého apríla takmer každý deň niekto prednášal svoje verše“. Rimania, poučení rétorikou a dramatickým herectvom, urobili z prednesu vyspelý umelecký druh. Podobne ako dnes, aj vtedy mali poézia a próza zdanlivo atraktívnejšiu mediálnu konkurenciu a potrebovali vyniknúť.

Kresťanstvo a islam sú náboženstvami kníh a šírili sa dlho najmä ústne – slovo korán sa prekladá ako recitácia. Potulní trubadúri neskorého stredoveku pripomínajú dnešných spisovateľov na turné.

S ústupom latinčiny a érou národných jazykov konečne rozumelo prejavu básnikov širšie publikum. Dante verejne predčítal z Božskej komédie a Chaucer z Cantenburských poviedok. Ešte v barokovej Európe bol bežný analfabetizmus, preto kto vedel čítať, prednášal ostatným.

V Nemecku sa v romantizme zrodil kult génia, ktorý na podujatia s autormi lákal davy a vytvoril tradíciu. Dickens svoje realistické romány predstavoval na masových podujatiach v Anglicku aj v USA. Avantgarda považovala priamu konfrontáciu s publikom za kľúčovú.

Internet ponúka poklady. Počúvam, ako Ginsberg číta Vytie, Sylvia Plathová báseň Daddy, William Gibson v Second Life a Ernst Jandl recituje na slávnych frankfurtských prednáškach o poetike.

Zorganizovať dobrú čítačku je ako organizovať každé iné dobré kultúrne podujatie. Vyžaduje si to znalosť miesta, publika, dobrú propagáciu, ozvučenie – možností je nespočetne veľa. Už roky sa to učím a mám najrôznejšie skúsenosti.

Rád som na pódiu sám pri stolovej lampe iba s knihou, alebo aj pri rozhovore s kvalitným moderátorom. No bavia ma aj technicky náročnejšie akcie s hudbou a videoprojekciou. Niekedy čítam dlho, inokedy sa zas rozprúdi podnetný rozhovor a skôr počúvam, než rozprávam. Všetko má svoje plusy a mínusy.

Autorský prednes môže textu pomôcť, ale ho aj pokaziť. Verejné čítania sa menia, no trúfam si tvrdiť, že budú čoraz populárnejšie aj u nás. Keďže štátu je literárna scéna ukradnutá, budúcnosť majú v rukách rodičia – stačí vziať do rúk knihu a čítať deťom nahlas.

Verejné čítanie o znárodňovaní pôdy v Uzbekistane v ZSSR, 1920

Reklamy

7 thoughts on “Ako čítať nahlas

  1. Kto má čo povedať,nech to povie alebo trebárs aj prečíta nahlas.Je to dar spisovného jazyka a kultúri.Lepšie vieme čo chcel autor povedať ak nám to on sám prečíta.Je lepšie spomaliť sa vnímaním kultúrneho slova ako alkoholom alebo drogou.Čítačku som zažil len raz v starobilej Spišskej Sobote a bolo to ako pohladenie.Išlo o poéziu o ľuďoch a pre ľudí.Vnímaním kultúri rastieme.Veľmi rád som mal pri niektorých textoch p Gustáva Valacha a p.Záborský sa mi zdal najlepší na ťažké a bohaté texty od Hviezdoslava.Naše súčasné texty z poézie a prózi som nemal možnosť počuť a tak mi to proste chýba.Hádam sa raz podarý.Bolo dobré zvýrazniť túto tému,ďakujem.

  2. silvia> kultúra ako žena, ligurčekoví tymijani.

    2michal: zaujalo ma tvoje, citujem “Všetko má svoje plusy aj mínusy”.
    Mínusy nevidím. Sebeviac sa snažím.
    Len tak ďalej. Teším sa na tvoj nový literárny počin.

  3. ahoj silvia, myslel som to skôr tak, že keď robím v tme čítačku s videoprojekciou, tak väčšinou nevznikne taká tá bezprostredná atmoféra, po ktorej nasleduje diskusia, niekedy aj veľmi dlhá. s videom je to skôr také divadelné, čo mám tiež veľmi rád, ale zasa tá interakcia tiež môže niekomu chýbať :)
    práve je spln a píšem novú poviedku. pozdravy!

  4. Je nahoda, ze tento textik prichadza tesne pred mesiacom autorskeho citania? :)
    Potesilo ma, ze sa zucastnite. V Brne ide o dlhorocnu tradiciu, avsak, zatial som sa tomu celkom vyhybal, takze tento rok sa tesim…

    A som zvedavy, pretoze mam skusenost z pocuvania audioknih pripadne volne stiahnutelnych predcitanych textov, ze kvalita prednesu je extremne dolezita. Asi som zhyckany literarnou revue Dada Nagya este z doby ked byval na Twiste (kde su tie casy :D ) a tak ocakavam kvalitu na urovni hereckej dramatizacie – k comu casto nedochadza a potom trpim…

    Na jednej strane dufam, ze spisovatelia citajuci vlastne diela vedia asi najlepsie odhadnut co ktorou vetou chceli povedat a ako ma vyzniet, na strane druhej ani oni nemusia nevyhnutne ovladat umenie prednesu a retoriku (vid napr. niektore kusky v ramci New Yorker fictions…)

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s