V európskej literatúre sa v uplynulých rokoch opäť veľa píše o druhej svetovej vojne a to celkom inak ako v minulosti, za všetky spomeniem francúzske romány HHhH alebo Láskavé bohyne. Zaujímavé, že u nás nič. V minulosti sa o SNP písalo veľmi veľa, ale najmä pateticky a ideologicky a máločo prežilo svoju dobu. Cennými zostávajú Mňačko, Špitzer, Tatarka, Rozner a svedectvá o holokauste, napríklad Vyhasnuté oči od Manci Schwalbovej. No chcelo by to novú vlnu. Keď čítam dejiny Slovenského národného povstania, tam je všetko: veľká politika aj malí ľudia v nej, osudové okamihy dejín, hrdinstvo, zrada aj smrť. A málo známe fakty ako moslimský pluk SS na našom území alebo ukrajinské Waffen-SS, ktoré vypaľovali slovenské dediny. Aj svedectvá, z ktorých dodnes mrazí. Nacistický vyšetrovateľ priznal, že úradoval vo Francúzsku, na Balkáne aj v Poľsku, ale s toľkým udávaním ako na Slovensku sa nikde nestretol. A generál Hermann Höfle pred Národným súdom priznal: “Medzi slovenským obyvateľstvom sme vôbec nemuseli hľadať informátorov. Ľudia chodili sami…”