Hlásim sa vám prvý raz zo svojej literárnej cesty. V Liptovskom Hrádku som čítal na gymnáziu. Bol to silný zážitok. Po tých rokoch už dokážem rýchlo odhadnúť, kde majú dobrú učiteľku alebo učiteľa slovenského jazyka a literatúry. V triede pani Tatjany Mravcovej dve tretiny študentov pravidelne čítajú a asi desať z nich skúša aj literárne tvoriť. Takže som bol vlastne medzi kolegyňami a kolegami.

Bolo o čom rozprávať. Po hodine a pol som podujatie musel prerušiť, aby mi vydržali hlasivky na večerné vystúpenie v Čajovni za siedmimi horami.

Keď hovorím so študentmi, snažím sa im vysvetliť, že ak budú čítať, prežijú s veľkou pravdepodobnosťou úspešnejší a lepší život a zarobia aj viac peňazí ako tí, ktorí knihy ignorujú. Ale nielen to. Je za tým aj niečo oveľa hlbšie a dôležitejšie. Kto číta, strávi svoj pobyt na tomto svete zmysluplnejšie a krajšie.

Fotku urobil Martin Droppa, reportér a organizátor kultúrneho života, človek taký nekonečne milý, že jediné, čo mu chýba, sú dva predné zuby, a aj to ho robí ešte krajším. Uňho ozaj platí – hosť do domu, pán do domu. Zakúril mi v peci tak, že som ani v mraze pod Kriváňom nezmrzol. Navštívili sme spolu aj Štróblovu vilu a Sihoť. Ďakujem za inšpiratívne dva dni na Liptove!