Pozdravujem vás zo Žiliny, kde už asi tretí alebo štvrtýkrát čítam na Stanici-Záriečie. Som tu už ako doma, aj môj starý laptop si pamätal heslo na wifi:)

Vzorne mi za vystúpenie ponúkli aj honorár, ale rozhodol som sa, že sa ho vzdám v prospech opravy starej žilinskej synagógy, kultúrnej pamiatky, ktorá sa pomaly mení na prvú slovenskú kunsthalle.

Doobeda som mal dobrú debatu s gymnazistami. Potom som zašiel do vynovenej Považskej galérie. Na prízemí majú cennú zbierku súčasného umenia a v podkroví poklad – veľkú výstavu Vincenta Hložníka, polozabudnutého slovenského Francisa Bacona.

Hložník bol jedným z prvých výtvarníkov, ktorých som obdivoval, pretože ilustroval množstvo detských kníh, ktoré som miloval: Nevedkove dobrodružstvá, rozprávky Márie Ďuríčkovej a iks ďalších. A keď som dospieval, zistil som, že výtvarne stvárnil mnohé zásadné diela svetovej literatúry.

Jeho Božská komédia je podľa mňa jedna z najkrajších kníh, aké kedy v Československu vyšli. Podobne Don Quijote, Robinson Crusoe či Faust. To boli artefakty. Zistil som, že dokopy pracoval na vyše 350 knihách! Spolu s grafickým dizajnérom Dušanom Šulcom vytvorili dvojicu, ktorá zmenila podobu knižnej tvorby v tejto krajine.

Dnes už u nás profesia knižného grafika vlastne ani neexistuje, nikto taký by sa neuživil. Vydavateľstvá na tejto práci hanebne šetria.

Končím, lebo o chvíľu už idem čítať. Je po zvukovej skúške, idem si pripraviť úryvky, cítim príjemné zimomriavky. 

Netuším, koľko príde ľudí, ale ak tam bude aspoň jeden, pokúsim sa mu vyrozprávať príbeh. Robím, o čom som vždy sníval. Dnes sa cítim šťastný a mal som chuť tento dobrý pocit zdieľať aj s vami.

Foto: Dušan Dobiáš