Koniec leta v Kežmarku

Títo mladí ľudia na týždeň oživili námestie v Kežmarku kultúrou. Vľavo je Paľo Kulanga, ktorý organizuje netradičné cesty po Spiši a do Vysokých Tatier.

Začal s tým, keď zistil, že Kežmarčania nepoznajú región a vyhovárajú sa, že výlety sú pre nich drahé, hoci autobus odtiaľto do Tatier stojí jedno euro…

Mnohí Slováci vôbec nepoznajú svoju krajinu, často ani najbližšie okolie, a v živote neboli na náprotivnom kopci alebo nevedia, ako sa volá hrad za mestom. Načo? Veď to minule ukazovali v televízii…

Obrázok

Ďalší sú architekti Onaona, ktorí navrhli jednoduché pódium a hľadisko z prepraviek.

Čítal som, bol tam výborný zvuk a napriek zime prišlo dosť ľudí. Po pol hodine ma už riadne oziabalo a vtedy mi priniesli slivovicu. Bežne slivku nepijem, ale táto mi padla tak dobre, ako hádam ešte nijaká v živote. Ešte teraz cítim lahodnú chuť na jazyku a príjemné zimomriavky, ktoré ma zohriali.

V strede stojí Miška Bednárová, ktorá má módnu značku Puojd. Život nezávislej dizajnérky a návrhárky na Slovensku je oveľa ťažší, než by sa podľa pekných fotiek kolekcií mohlo zdať. Hoci je zavalená prácou a bojom o prežitie (ako veľa kreatívnych ľudí u nás), urobila niečo pre svoje rodné mesto. Bez nároku na honorár, ako my všetci, ktorí sme do toho šli.

Naľavo od Mišky je Boris Švirloch, ktorý v Kežmarku vedie kvalitný filmový klub.

Ešte zmienim nový hotel Hviezdoslav. Viem, že sa stále nadáva na slovenské služby, ale toto je ďalšia cenná výnimka. Pani majiteľka je vášnivá čitateľka a ochotne podporila festival Piknikk tým, že ma ubytovala zdarma.

Chutne tu varia, čaje pripravujú aj z vlastných záhradných byliniek, zákazník je pán a dole majú hodnotnú knižnicu. Takéto podnikateľky si zaslúžia podporu. Vyskúšajte, keď pôjdete do Tatier, ktoré vidno z okna.

Aj kvôli svojmu fatrovi mám pre Spiš slabosť. Určite viete, že Kežmarok bol jedným z najkrajších slovenských nemeckých miest. V čase národného obrodenia to bolo jedno z centier našej inteligencie.

Dnes by sa znova zišli spišskí Nemci aj národné obrodenie, ale aspoň Kežmarok tu stále je, hoci už len ako sen. Ďakujem za mimoriadny deň!

Reklamy