Nie sme ako oni

Mňa kúpa denníka SME skupinou Penta neprekvapila. Podobné kšefty sa na Slovensku už dávno urobili v televíznom biznise a iba potvrdili moje presvedčenie, že televízor do mojej domácnosti nepatrí a  nechýba.

Rovnako iná finančná skupina pred rokom potichu ovládla väčšinu knižného trhu, keď za neférových podmienok kúpila najväčšiu sieť kníhkupectiev a potom aj najväčšie vydavateľstvo. Tým zároveň legitimizovala miliónový mafiánsky podvod, aký sa v dejinách distribúcie kníh u nás ešte nevyskytol, a ktorý pripravil vydavateľov a autorov o desaťtisíce eur a doslova zničil nespočetné množstvo výtlačkov.

Oligarchovia si sprivatizovali obrovskú časť štátu aj verejného priestoru a teraz si ukrajujú viac a viac aj zo súkromných platforiem. Ako hovorieva Kmotrík po každých voľbách: Vyhrali sme! Nikdy to neplatilo viac.

sme_logoNo v súvislosti s kúpou SME ma zaskočila, priam šokovala miera škodoradosti, nenávisti a neprajnosti, ktorá sa v súvislosti s týmito novinami šíri celou krajinou. Také intenzívne želanie neúspechu, neschopnosť uznať druhému nijaké kvality, pohŕdanie prácou iného človeka či celého tímu, priam vyžívanie sa v kríze a veľkých problémoch denníka – s takým niečím som sa ešte nestretol. Neskrývaná zlomyseľnosť sa šíri od Slobodného vysielača cez Ľavé spektrum až po vládu. Iba na tomto sa ešte všetci zhodnú.

Nič neukazuje akútnu potrebu nezávislých a slobodných médií na Slovensku tak, ako táto debata. Nič tak jasne nepotvrdilo, akí naozaj SME. Aká hlboko, už asi nezmieriteľne rozdelená zostáva naša krajina. Opäť sa mi potvrdilo presvedčenie, že tu vládne kult neúspechu. Ľudia sa neradujú, keď sa niečo podarí, zato jasajú, keď sa dačo nepodarí, keď projekt, ktorý bol napriek všetkému na dobrej ceste, napokon predsa len zlyhá, ako toľkí od začiatku dúfali a čakali. Toľko zadosťučinenia pre slovenskú dušu!

Takto sa nepísalo ani o nechutnom mečiarovskom denníku, ktorý sa volal rovnako ako tento štát, a ktorý vo veľkom defraudoval verejné peniaze, roky deformoval mediálny trh a priamo podporoval prepojenie politiky s mafiou, organizovaným zločinom či šírenie extrémizmu. Mnohí jeho spolupracovníci sa dodnes vyhrievajú na výslní moci, či dokonca učia na vysokých školách!

Do SME som pravidelne písal vyše pätnásť rokov. Vážil som si túto príležitosť a som za ňu vďačný. Samozrejme, že aj mňa veľa vecí štvalo. Napríklad nízke honoráre pre externistov a aj som sa usiloval o ich zvyšovanie, ale po čase som pochopil, že sa to v našich podmienkach jednoducho ekonomicky nedá. Rovnako ich nie práve prehľadné účtovníctvo, ktoré moju ekonómku privádzalo pri každom daňovom priznaní do zúfalstva, až sme minulý rok pritlačili na honorárové oddelenie, aby autorom na konci roka zdokumentovalo príjmy a vysvetlilo, čo sa už zdanilo, a čo nie.

Ešte oveľa viac ma vytáčal postoj redakcie k plagiátorskej afére „Edwina Grassmaiera“, ktorá vyvrcholila roku 2004, a ktorú sa podarilo viac-menej ututlať. Alebo spôsob, akým sa dlho (ne)písalo o Jozefovi Majskom. Rovnako by som si želal v sobotnej prílohe Fórum viac slovenských ako preložených textov. Často som nesúhlasil s mnohými postojmi redakcie, napríklad k vojne v Iraku. Ale noviny sa majú čítať kriticky, presne preto vznikajú. A SME prešlo veľkým a dôležitým vývojom.

Veľakrát aj o mojej práci písali veľmi ostro a tak to má byť. Každý, kto verejne pôsobí a publikuje, musí byť pripravený na kritickú reflexiu svojich výkonov. Nezanevrel som na tento denník, ani keď raz zverejnili nehorázny text o tom, že som si vraj vymyslel premiéru svojej hry v Nemecku, a ktorý som si prečítal krátko pred premiérou v Hannoveri. Síce publikovali opravu, ale novinárka tam dodnes pracuje.

V SME často nikto texty needitoval, poriadne neredigoval. To sa už, žiaľ, stalo zvykom aj v knižných vydavateľstvách a v akademickom prostredí. A výborní korektori denníka, ako básnik Ján Litvák a mnohí ďalší, celkom skrytí v pozadí, nedokázali vychytať všetky chyby. Pri takejto malej a zle platenej redakcii považujem za zázrak, akú kvalitu si noviny dokázali udržať.

Neboli to len pravicové či dokonca vraj neoliberálne noviny, to je urbánny mýtus marketingovo nafukovaný Ficom a jeho pochlebovačmi. Pravidelne tam vychádzali ľavicové či liberálne texty autorov ako Lévy, Bauman či Grass, publikovali aj Miša Havrana a iných.

A novinári, ako aj autori, robia tiež chyby. Kritici SME neustále pripomínajú rozhovor s Martinom Šimečkom, že vraj denník už pravdu nehľadá, ale vlastní. Pritom toto interview zverejnilo samotné SME, čo je taká miera sebareflexie, akej u nás absolútne nijaké médium nikdy schopné nebolo. Viete si niečo podobné čo i len predstaviť v TA3 alebo Pravde? Žeby sa čo i len zamysleli nad tým, ako informovali o kauze Gorila či o prezidentovi Kiskovi, alebo z toho nebodaj vyvodili nejaké dôsledky? (A ani Šimečka nie je neomylný, ako ukázala nešťastná kauza Kundera v Respekte. Napriek tomu stále patrí k najlepším česko-slovenským autorom.)

Napriek všetkému mám SME mimoriadne rád. Čítal som ho od prvého čísla, ktoré som v čase mečiarizmu ako tínedžer vítal ako nádej, že Slovensko predsa len môže vyzerať aj inak, že tu zdravý rozum ešte celkom nevymrel.

SME nebolo a ani to nemohlo byť Süddeutsche Zeitung, tak ako Pohoda nie je a nemôže byť Sónar, alebo SNG nie je a nemôže byť viedenská Albertina, a A4 nie je ani nemôže byť berlínska Volksbühne. Ale bol to pokus robiť na našom miniatúrnom trhu niečo kvalitné, autentické a poctivé.

Nevyznám sa v kupovaní mediálnych konzorcií. Prial by som si, aby sa to vyvinulo inak, ale nestalo sa. Za zmienku stojí nemecký model Tageszeitung, ktorý financuje transparentné spoločenstvo čitateľov. Bude mi smutno, ak SME zanikne. Alebo bude vychádzať ďalej, a predpokladám, že novým šéfredaktorom sa stane Gustáv Murín, alebo niekto podobný. Mnohí priaznivci nového majiteľa už cítia šancu. Oligarchovia pod svoje krídla prichýlili kadekoho vrátane takých bezcharakterných hajzlov ako náčelník ŠtB Alojz Lorenc, ktorý keby zostal pri moci, tak nielenže neexistuje SME, ale naďalej nás okupujú sovietske vojská.

Práve množstvo nepriateľov SME ukázalo, že ten denník za niečo stál, niečo reprezentoval, znamenal a nevychádzal zbytočne. Zostáva dúfať, že sa opäť nájde dostatok takých, ktorí si spomenú, čo sme kričali pred štvrťstoročím na námestiach: Nie sme ako oni!

Reklamy

17 thoughts on “Nie sme ako oni

  1. Prečo práve Gustáv Murín ako príklad? Ja ho poznám iba ako spisovateľa.

  2. Pan autor je k SME nepatricne zmierlivy :)

    K tej “škodoradosti, nenávisti a neprajnosti”, ktora ho sokovala, mozem dodat len par veci. Ako sa zvykne hovorit, od lasky je k nenavisti najblizsie. Tiez som bol kedysi velkym fanusikom SME, t.j. od jeho vzniku a mojich od studentskych cias. Casom som vsak zacal byt viac kriticky a narocnejsi na objektivitu, kvalitu a profesionalitu. Tie na SME neprisli. Skor naopak, trend bol opacny. Bulvarizacia, zavadzajuce nadpisy, manipulacia a filtrovanie agenturneho spravodajstva, selektivnost nazorov a sprav. Tak som citanim SME pochopil, co znamena byt “mienkotvorny” – t. j. tvorit mienku v prospech resp. proti niekomu.

    Az nakoniec, pred par rokmi, SME vyhlasilo VOJNU SVOJIM CITATELOM, ktorych coraz viac na jeho strankach zosmiesnovali, skatulkovali, ponizovali, nalepkovali (ci uz v clankoch a komentaroch alebo sukromne na FB). Redakcia dokonca tolerovala urazky diskutujich, ak sa ich dopustali “ti spravni”, hoci boli v rozpore s kodexom. SME v disusiach potlacalo ine nazory, lovilo a blokovalo “spammerov” a “trollov”, buzerovalo nielen diskutujucich, ale dokonca i bloggerov. SME sa posledne roky k svojim citatelom (resp. ich casti) spravalo ako k bezmennemu dobytku. Povazovalo ich len za tupych konzumentov sprav, nie za spolutvorcov obsahu.

    A ano, bolo to aj SME, kto zil z nenavisti a rozdelovania krajiny a spolocnosti, Stvali jednych proti druhym, deleli ludi na “slusnych” a ficovolicov, mudrych a sprostych, demokratov a bolsevikov, demokratov a rusofilov atd. Postavili na tom svoju agendu a biznis. A teraz sa cuduju, preco sa im mnohi smeju za to, co ich postihlo?

    Takze ta skodoradost nie je reakciou na uspech, skor dokazom existencie karmy. SME sa spravalo bohorovne, povysenecky, arogantne, bez naznakov sudnosti a sebareflexie. Iste, kritiku na svojich strankach raz za cas zverejnili, vid Simecka ci Fulmek, ale realna zmena? K ziadnej nedoslo. Tak o akej sebareflexii sa hovori??? Tych zlyhani SME je cely rad. Nikdy sa za ne nehanbili ani sa za ne neospravedlnili. A na rozdiel od autora ich nezabudam, neodpustam ani netolerujem.

  3. Nechápem o čom točíš? Aký neúspech, veď ich kúpil jeden z najväčších podnikateľov na Slovensku a v Europe. To je neúspech. čo by bol úspech v tomto kontexte?

  4. A čo ak som idealista, ktorý mal rád SME. Pravičiar (nech už to slovo v dnešnej dobe znamená čokoľvek…), ktorý postupom času dospel k názoru, že ho činnosť tohto denníka neuspokojuje. Čo ak som to dával najavo dávno predtým ako sa Penta rozhodla PP kúpiť? Aj vtedy som hejter a škodoradostný neprajník?

    Už dávno som chcel nové lepšie noviny, noviny ako SME, ale iné. Dôsledné noviny, ktoré neskáču z aféry k afére, ale dotiahnu tému do konca. Vrátia sa k nej, skutočne prejavujú záujem o riešenie problému, nie len snahu o jeho “vyťaženie” z hľadiska čítanosti. Noviny, v ktorých by sa nemohlo stať, že keď dostanú na stôl materiál, strčia ho do šuflíka, namiesto toho aby začali pátrať. Noviny, ktoré zo rozkrádania štátnych rezerv nespravia okrajovú záležitoť v momemente, keď niekto spustí spravodajskú hru.

    Z tohoto dôvodu ma odchod redaktorov a snaha založiť niečo nové paradoxne vôbec nemôže tešiť Ja by som totiž chcel aby nové médium nebolo ako súčasné SME. To mi ľudia čo z neho odchádzajú nedokážu zaručiť.

  5. na tomto webe fakt nie je priestor pre komentare typu “SMEtiari konecne…” atd. vdaka za pochopenie. najdete dostatok stranok, kde vam to nielenze zverejnia, ale vam budu este aj tlieskat. dovi.

  6. ŠKoda bolo SME, keď v podaní Tomáša Baťu začalo robiť politiku na objednávku a a samotná myšlienka PIANA bola v protiklade s obsahom a poslaním denníka. PIANO je taká myšlienka: utvorme produkt, ktorý sa bude dať potom výhodne predať. A to sa aj stalo.

  7. Nie som ten typ skodoradostneho, neprajneho, alebo nenavistneho cloveka, o ktorom hovori pan autor clanku, no pre dennik SME plati u mna vynimka. Ten nechutny vygrc s nazvom SME doslova nenavidim a to nijak nesuvisi s tym, ze ho niekto kupuje (Penta).

    Kvality? Ake kvality?

    To, ze SME (minimlale v pripade dolezitych zahranicnych udalosti) neustale umyselne zavadza, prekruca, klame, neinformuje, dezinformuje, oblbuje, demagoguje, siri propagandu, siri nenaist, siri vojnove stvacstvo, je tendencne, je pokrytecke, je cynicke, je predpojate, je zaujete, je pejorativne, nalepkuje, skatulkuje, zjedodusuje, zovseobecnuje a tym si vsetko zlahcuje v zaujme svojej agendy, to maju byt akoze jeho kvality? Toto ze ma byt akoze objektivne medium? Alebo aspon snaziace sa byt objektivne? Nie dakujem, neprosim! O SME uz nechcem ani vediet, ani vidiet, ani pocut. A uz dlhsiu dobu ho uspesne bojkotujem. Niektorych zo SME by mali sudit pre vojnove zlociny! To si myslim o SME. Samozrejme, SME je jedno z mnoha. Ostatne (mainstream) media na tom nie su ovela lepsie. Ale SME je extrem.

  8. …a určite by ešte aj NDR existovala, keby zostal Lorenc pri moci… 😉

  9. vdaka za kamentar. namiesto odpovede si dovolim zacitovat kamarata Brana Matisa, suhlasim s nim do bodky: “vyborne , tesme sa, ze “jednostranny” dennik s “klesajucou kvalitou” zanika, ohnisko infekcie sa podarilo odstranit. A co by ste miesto toho odporucili citat , Pravdu, Zem a Vek, ci Extraplus? – Dalsi reprezentatnt typickeho nihilistickeho slovenskeho postoja, ktory tu od zaciatku smutnej existencie sebaurceneho naroda brani vybudovat kontinualne hodnoty. Ked si nestojime za kvalitou aj ked nie je perfektna, nebudeme mat ani tu.”

  10. Pán Kalnovič, vďaka za otázku. Pán Hvorecký mi nevie odpustiť, že som ho usvedčil, keď sa tváril za experta na Budmerice a Litfond a ani o jednom poriadne nič nevie. Skrátka – Vševedko vracia úder :)

  11. vazeny pan Murín, prosim vas, mozete mi poslat link, kde ste ma usvedcili, ze o Litfonde a Budmericiach nic neviem? dakujem vam vopred. ja vam zatial posielam link na peticiu proti dvojitemu zdaneniu tvorivych ludi, za zrušenie povinných príspevkov do umeleckých fondov, ktoru podpisalo iba na webe vyse 1300 obcanov v tvorivych povolaniach v SR. http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=695643

  12. Michal, ja si myslim ze ty ako clovek ktory SME dlhorocne pozna vie kde su jeho slabiny aj silne stranky by mohol SME pomoct aj tym ze by prijal vyzvu personalne, redakcne sa podielat na jeho obsahu napr. co sa tyka kultury, sociologie, trendov.
    Neuvazoval si o tom?

  13. tebe nikdy nebudu konvenovat mainsteamove media, pre zivot potrebujes vzrusenie z konspiracii a sucasby svet je pre teba tak komplikovany ze sa da vysvetlit jedine tucnym zvaezkom konspoiracnych historiek.

Napíš komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s