Adela sa už navečerala

Podľa Adely Banášovej žijeme v „diktatúre, ktorá síce nezatvára ľudí, ale vytvára takú demagógiu medzi nami, že nemáme ani slobodu povedať“ svoj názor. Asi pre neuveriteľne obmedzujúcu demagógiu to známa moderátorka niekoľkokrát verejne zopakovala v najčítanejších médiách. Adela má zmysel pre humor, ale tu sa už končí fun.

Mladá žena, ktorá dosiahla veľký úspech a mimoriadne zbohatla na tom, že nadštandardne veľa rozprávala v súkromných aj verejnoprávnych médiách, by mohla slová o slobode prejavu voliť oveľa opatrnejšie. Zvlášť, keď vyrastala vo Východnom Berlíne, kde jej otec s vysokou pravdepodobnosťou pracoval pre komunistickú tajnú službu. Zväzky, dostupné v Ústave pamäti národa, ho uvádzajú pod krycími menami Lotos a Dodo. Adela, samozrejme, nemôže za to, čo páchal jej otec, ale z nepochopiteľného dôvodu sa naňho túži čoraz väčšmi podobať. Aj kvôli nej sa SND stalo jediným národným divadlom v Európe, kde priestor v talkšou dostávajú indivíduá, ktoré tvrdia, že sa živia hlbokým vdychom a výdychom.

Z Jozefa Banáša sa v jeho najnovšom preoblečení stal konšpirátor, čím mi je ešte ukradnutejší ako predtým. Ale Adelu som mal rád, vážil som si jej profesionalitu a občas som s ňou aj spolupracoval. Napísal som pre ňu zopár moderansov pre firmy aj benefičné podujatia. Už to nebudem robiť, keď som sa dozvedel, že podľa nej žijeme v „neslobode“.

adela-banasova-jozef-banas

Keby sme v nej naozaj žili, tak by to na Slovensku dodnes vyzeralo ako vo Východnom Berlíne v rokoch Adelinho detstva, odkiaľ mohla väčšina obyvateľstva slobodne odísť len po rokoch nehorázneho ponižovania alebo v truhle. Pri pokuse opustiť metropolu NDR zahynulo najmenej 455 ľudí a ďalšie tisícky skončii vo väzeniach s vysokými trestami.

Slovensko nezápasí s problémami preto, že je neslobodné, ale preto, lebo ľudia si slobodu nevážia, nebojujú o ňu a zdá sa, že sú dokonca opäť pripravení sa jej vzdať, tentoraz navyše nie pod nátlakom zvonka, ale dobrovoľne! Keď demokracia vychádza z módy už aj u tých najúspešnejších, ako môžeme očakávať obhajobu občianskej spoločnosti a slobodného trhu medzi ľuďmi, ktorí nemali toľko šikovnosti, talentu či šťastia?

Adela sa oháňa Voltairom („To, kto ti vládne, zistíš podľa toho, koho nesmieš kritizovať.“), čo je v týchto súvislostiach zvlášť ohavné. Lenže Voltaire, samozrejme, takú kolosálnu sprostosť nikdy nenapísal, a pritom skvelých bonmotov vychrlil priehrštia. Citát vznikol, keď už bol francúzsky osvetenec dvesto rokov mŕtvy. Veta pochádza z knihy amerického rasistu, neonacistu a popierača holokaustu Kevina Alfreda Stroma z knihy s príznačným názvom Amerika musí chcieť len teror. Autor pseudo-voltairovského hoaxu, milovaného všetkými sprisahancami, strávil 23 mesiacov vo väzení za šírenie detskej pornografie. Ako napísal Dostojevskij: Nikdy never citátom, ktoré nájdeš na motivačných obrázkoch na internete!

Adela sa ocitla v zlomovom okamihu svojho života aj kariéry. Úspechu aj konzumu sa vrchovato nasýtila, jazykom kultového českého filmu, „navečerala“. Zistila – dobré ráno! –, že peniaze nie sú všetko a hľadá niečo nové. Zatiaľ však našla iba triviálne či klamlivé a okamžite sa nekriticky nadchla. Navyše, kto ju za to skritizuje, toho okamžite označí za cenzora či rovno nepriateľa slobody. To už nebezpečne zaváňa insitným spiritom Majka.

Pripomeniem jej skutočnú Voltairovu vetu: S veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť. Adela má na Slovensku – z veľkej časti právom, lebo si to odmakala – obrovskú popularitu a mediálnu moc. No narába s ňou čoraz nezodpovednejšie a vydala sa na najhoršiu cestu. Vážne jej hrozí, že sa stane nielen dcérou, ale klonom svojho otca.

Prečítajte si aj: Skutočný príbeh zo Studenej vojny a Vážený pán Tibor Rostas!