Pražský producent oznámil, že získal veľký grant na filmovú adaptáciu novely Najhorší zločin vo Wilsonove z knihy Lovci & zberači. Scenár napísal Marek Epstein.
Pls držte palce, aby vznikol československý gotický horor o záhadných vraždách v starom meste na Dunaji!
27. 7. Brno, Divadlo Husa na provázku, Zelný trh 9
28. 7. Košice, Bábkové divadlo, Tajovského 4
29. 7. Ostrava, Klub Atlantik, Československých legií 7
30. 7. Vroclav, Mediateka, pl. Teatralny 5
Viac na www.autorskecitanie.sk
Bol som v cudzine, preto som na Pohode tentoraz zažil iba sobotný večer, čo však zhruba sadlo aj do môjho hudobného výberu. S jednou výnimkou.
Pulp som mal rád hlavne v čase platne His ’n’ Hers, keď to bolo u nás mimoriadne nepopulárne. Za skutočné britské indie kapely sa vtedy považovali oveľa mačoidnejšie, zvukovo surovejšie a hlavne sfetovanejšie britpopové zoskupenia. Navyše som sa v diaľke utešoval tým, že som Jarvisa Cockera už raz naživo videl, síce iba tridsať sekúnd na londýnskej ulici roku 1994 pred vydavateľstvom Rough Trade, kde síce nespieval, ale zato odvtedy viem, že hrubizné zimné kožuchy sa dajú nosiť aj v najhorúcejšom lete. Tým chcem vyjadriť, že dosť závidím všetkým, ktorí tam v piatok večer boli a verím, že ste si „brak“ užili.
Príchod som si vypočítal tak, aby som pokojne stihol Public Image Ltd. Auto mi však dovolili zaparkovať kdesi pri hrade Beckov, takže festival sa začal turistickým pochodom a stopovaním majiteľov parkovacích lístkov, čo bol pre mňa až do včerajška neznámy produkt za dvadsať eur (pre nás jednovečerných návštevníkov ekvivalent prime timu podzemných garáží v centre Bratislavy). O taxíku, velocipéde či kyvadlovom autobuse ani chýru.
Do Goetheho inštitútu v Bratislave som prvý raz vkročil roku 1991, krátko po otvorení. Prihlásil som sa na kurz nemčiny, no objavil som aj knižnicu, ktorá mi vyrazila dych. Vtedy sa ešte v Bratislave dali požičiavať kvalitné knižky aj na Americkej ambasáde, ale to sa so začiatkom vojen Busha mladšieho stoplo. Zato „Goethe“ zostal otvorený, rástol a rozširoval sa.
Tam som zažil prvú čítačku, keď Wolfgang Hilbig, u nás, žiaľ, naďalej prehliadaný, predstavoval svoje prózy. Dodnes mi pri výučbe jazyka pomáha čítanie nemeckej literatúry. Neraz začujem vetu, ktorú „vyslovila“ obľúbená postava.
V júli 2011 oslávil Goetheho inštitút, jedna z najväčších kultúrnych ustanovizní na svete, šesťdesiat rokov od svojho založenia.
Každý rok zájdem do Trenčianskych Teplíc. Už dlhé storočia sa tam navštevujú kúpele a devätnásty raz sa konal filmový festival ArtFilm.
Na malom Slovensku sa nachádza až tisíctristo minerálnych prameňov. Poklad pri Trenčíne poznali už Rimania, ktorí tam regenerovali telá unavené zdĺhavými vojnami s Markomanmi a Kvádmi. Neďaleko mala rímska armáda najsevernejšiu osadu v strednej Európe. Názov Laugaricio však obyvatelia dnes poznajú skôr ako tuctové nákupné centrum na predmestí.
Stoika, cisára Marka Aurélia inšpirovali tieto končiny ku klasickej knihe Hovory k sobě, napísanej „v krajine Kvádov nad Grannou (Hronom)“. Často na tie tisícosemsto rokov staré, a predsa aktuálne úvahy myslím, keď ležím v tureckom kúpeli Hammam.
Sympatické kníhkupectvo ma oslovilo s ponukou zlacnieť v lete moje knižky. Súhlasil som, lebo nepíšem pre peniaze, ale preto, že chcem niečo vypovedať, alebo sa o to aspoň pokúsiť.
Oveľa viac ako honorár ma poteší, ak budú čítať aj ľudia, ktorí si knihy bežne nemôžu dovoliť – a ich počet u nás, žiaľ, stúpa. Do konca augusta Dunaj v Amerike, Pastiersky list alebo Lovci & zberači tak výhodne ako ešte nikdy. K dispozícii sú aj viaceré ebooky a dve audioknihy.
Všetko, čo o otcovstve viem, som sa naučil od neho.
Michal Hvorecký 